V dnešnej dobe často počúvame, ako by sa v médiách alebo aj v obyčajných konverzáciách mali používať čisto slovenské slová a obmedziť by sa malo používanie tých cudzojazyčných. Ak sa však pozrieme a zamyslíme nad zložením slovnej zásoby jazyka, zistíme, že existuje iba veľmi málo takých slov a boli by sme sami často veľmi prekvapení, že slová, ktoré sa nám zdajú rýdzo slovenské a prirodzené, majú svoj pôvod v inom jazyku. Jazyk totiž nie je vecou určenou len pravidlami alebo národom, jeho primárnou funkciou je možnosť ľudí medzi sebou komunikovať. A ako medzi sebou komunikujú ľudia z rôznych krajín s rôznymi jazykmi, slová a výrazy sa začnú prirodzene preberať. Dokonca aj slovo alebo výraz nespisovný alebo cudzojazyčný, ak používaný s dostatočne veľkou frekvenciou, sa môže stáť spisovným. Toto je prirodzené pre všetky jazyky sveta a dnes sa spolu pozrieme na kompozíciu  slovnej zásoby kórejského jazyka podľa pôvodu.

         Prvou kategóriou sú 고유어 [kojuo]*. Sú to slová, ktoré majú svoj pôvod v kórejčine, môžeme ich teda nazvať aj ‘pôvodné kórejské ‘. V bežnej hovorovej komunikácii sú používané najčastejšie, preto bývajú základom výuky kórejskej slovnej zásoby, obzvlášť v prvých lekciách začiatočníckej úrovne. Najfrekventovanejšie príklady sú: 나무[namu] strom, 집 [čip] dom, 무엇[muot] čo/niečo, 먹다[mokta] jesť, 보다[poda] vidieť, 덥다[topta] horúce(počasie), 매우[meu] veľmi.

Ďalšími sú 한자어 [handžao]. Známe ako sino-kórejské, sú to slová  pôvodom v čínskych znakoch, alebo handži, vyslovované kórejskou výslovnosťou. Každý čínsky znak (handža)má pôvodne vlastný význam, preto sú niektoré sino-kórejské slová tvorené spojením dvoch handža znakov. Avšak ak by sme toto slovo rozdelili podľa významu znakov handža, tie sa nedajú používať vo vete samostatne, pretože neoplývajú samostatnosťou vo vete. Teória znie komplikovane, poďme si to teda ukázať na konkrétnom slovíčku a uvidíme, že to nie je vôbec tak komplikované.  학교(學校) [hakkjo] škola. V zátvorke vidíme, že každá slabika má samostatný význam. 학(學)[hak] učenie+ 교(學)[kjo] miesto = škola. Avšak samostatne ich vo vete, ako 학 alebo 교 použiť nemôžeme. 

Treťou kategóriou sú 외래어 [wereo]. Toto sú slová pôvodom v cudzích jazykoch. V dnešnej dobe sú najčastejšie slová pôvodom v anglickom jazyku. Napríklad 아이스크림[aiseukeurim] zmrzlina, 코트[koteu] kabát, 포스터[poseuto] plagát. Okrem slov z anglického jazyka kórejčina obsahuje slová z japonského (레자[redža] koža), nemeckého(아르바이트[areubaiteu] brigáda) alebo aj českého(로봇[robot] robot) jazyka. 

Poslednou kategóriou sú 혼종어[hondžongo]. Sú to tzv. hybridné slová, ktoré vznikli kombináciou dvoch a viac slov s rôznym pôvodom. Napríklad slovo 유리컵[jurikop] sklenený pohár. Toto slovo sa skladá z dvoch častí: 유리(琉璃) sklo + 컵 pohár = sklenený pohár. V tomto prípade slovo je tvorené časťou slova sino-kórejskou a časťou pôvodom v anglickom jazyku. Existujú aj iné kombinácia slov ako pôvodné slovo + sino-kórejské slovo alebo pôvodné slovo + cudzie slovo. 

Ako sme si spolu ukázali kórejský jazyk je bohatý na slovnú s rôznym pôvodom. Zloženie slovnej zásoby nám často dokáže ukázať aj na prvý pohľad neviditeľné kultúrne faktory. 

Napríklad skrz veľký podiel slov s pôvodom v anglickom jazykom si môžeme všimnúť kultúrnu blízkosť týchto dvoch krajín a rovnako aj veľký dôraz na výuku anglického jazyka v Kórei. 

Jazyk je nekonečne sa meniaci prostriedok komunikácie, a historicky sa vždy menil podľa zloženia obyvateľstva danej oblasti alebo vplyvu iných kultúr. Preto snahy o limitáciu alebo fosilizáciu jazyka nemajú veľký význam, nakoľko ľudia si ho vždy prispôsobia pre svoje potreby a pohodlie. 

* Transkripcia použitá v tomto článku nie je oficiálna, ale zjednodušená pre jednoduchú zrozumiteľnosť bežného čitateľa.