Čínština ako cudzí jazyk

Čínština ako cudzí jazyk

Publikované: 13. 3. 2017

Posledné desaťročie sa z rôznych médií a zdrojov ozývajú hlasy, ktoré niekedy priamo a inokedy nepriamo presviedčajú o napredovaní Číny a potreby učenia sa čínskeho jazyka. Názory typu: „za chviľu tu budeme všetci rozprávať po čínsky“ alebo „čínština je jazykom budúcnosti“ sú pomerne bežné a ako učiteľ čínštiny som sa s nimi stretol viackrát. Dovolím si však nesúhlasiť. Čína ma očarila už dávno... bájny orient, kungfu, jedlo...to všetko ma na tejto krajine udivovalo a priťahovalo. Až štúdiom na vysokej škole, kde môj odbor bol sinológia som mal možnosť lepšie sa pozrieť na túto ďalekú krajinu. Môj cieľ a dôvod štúdia nebol však pragmatický – nešiel som na odbor s cieľom robiť biznis s Čínou, vedieť po čínsky dohadovať obchody alebo pracovať na ambasáde. Môj zámer bol/je osobný. Ako dlhoročný cvičenec čínskych bojových umení som mal za cieľ učením sa tohto jazyka lepšie porozumieť cvičeniu wushu a kultúre okolo.

Až na škole som si uvedomil mnohé rozdiely, ktoré bez znalosti jazyka človek nepostrehne. A tieto rozdiely a zaujímavosti sa snažím učiť i mojich študentov čínštiny. Kto sú moji študenti? Väčšinou ľudia, ktorí sú nadšenci niektorej časti z čínskej kultúry. To znamená, že mám študentov, ktorí sa venujú tradičnej čínskej medicíne, fengshui, cestovaniu , bojovým umeniam alebo sú to jednoducho jazykoví nadšenci.

Je teda čínština nepostrádateľná? To je asi otázka, ktorá mi príde na um pri téme čínština ako cudzí jazyk. Moja skúsenosť je, že čínština nie je jazyk na bežnú komunikáciu všade po svete. Áno – hovorí ním najviac ľudí na planéte, avšak väčšina sú Číňania v Číne – v najľudnatejšej krajine sveta. Jazykom číslo jedna je stále angličtina. Avšak ak má niekto záujem ísť do Číny cestovať, venovať sa niečomu čínskemu (fengshui, tčm, filozofia...) alebo skúsiť biznis s Čínou, tak je rozumné skúsiť sa pustiť do čínštiny. Jednak Číňania sú väčšinou ohromení, keď niekto zo Západu spustí na nich po čínsky...alebo aspoň použije pár fráz, čo rázom otvorí cestu k lepšej komunikácii... a za druhé – čínsky jazyk môže byť nápomocný pri porozumení kultúry (+ s angličtinou v Číne sa človek veľmi nepohne). Predsa len, témy ako fengshui, tradičná čínska medicína alebo wushu používajú m nohokrát „kvetnaté“ termíny, rôzne metafory a iné vyjadrenia. Tieto môžu potom narobiť šarapatu v porozumení danej témy. Obtiažnosť čínštiny je tiež do istej miery mýtus.

Tento jazyk je po gramatickej stránke oveľa jednoduchší ako naša slovenčina. Nemá pády - neskloňuje, množné číslo je v podstate len pri osobách, čas sa vyjadruje jednoduchšie, „vykanie“ majú len veľmi jednoduché, rody sa nevyjadrujú. Zaujímavosťou je fonetika. Slabika má väčšinou štyri tóny a v každom tóne iný význam. Znie to desivo, no študenti zvládajú tóny pomerne rýchlo. Približne na 4. - 5. lekcii už tóny vedia bežne vyslovovať. Výzvou sú však znaky. Písanie znakov zaberie pomerne veľa času, neexistujú v ňom skratky a znakov je veľa. Spôsob učenia sa znakov je založený na memorovaní, ktoré sa dosahuje opakovaným písaním. Len malé percento zo znakov tvoria piktogramy (cca len 4%) a tak zabudnime na to, že každy znak má základ v obrázku. Z mojej praxe výučby som zistil, že väčšina študentov príde s nadšením – „chcem sa učiť rozprávať a aj písať“, no po nejakej dobe sa nadšenie z písania vytratí. Je to bežný jav a pri hodine raz za týždeň je ťažké zvládnuť objem znakov. Nájdu sa však aj takí, ktorí znaky zvládajú bravúrne alebo takí, ktorí síce nevedia písať veľa znakov, no vedia ich veľa prečítať.

Nazýva sa to ako takzvaná pasívna znalosť znakov. Na druhej strane, znaky sú zaujímavé. Po istom čase sa učenie znakov zrýchli, pretože študent nadobudne skúsenosť a jednotlivé časti znakov sa často i opakujú. Písanie znako v môže byť dokonca i relaxom. Tak ako si my občas lúštime krížovky, sudoku či iné zábavky, tak niektorí Číňania si niekedy zvyknú takto písať znaky. Otázkou je, či sú znaky pri učení sa tohto jazyka nevyhnutné. Ťažko však na takúto otázku odpovedať, rozhodne netreba zo znakov robiť strašiaka. Preto aj moje hodiny sú vždy zamerané individuálne. Každého študenta vnímam ako jedinečného, pretože už len dôvody na učenie sa čínštiny sú u študentov rôzne. Sú študenti, ktorí vedia so mnou viesť relatívne plynulý dialóg po čínsky a sú takí, čo potrebujú viac času na zvládnutie zabehnutých fráz. Niekedy mám lekcie bez učebnice a používam len vlastné materiály alebo je hodina čisto konverzačná. Niekomu zas vyhovuje mať hodinu naviazanú na lekciu z knihy a to je tiež dobrá voľba.

Väčšinou teda je z mojej strany snaha naučiť základy – tóny, výslovnosť slabík, gramatiku a písanie znakov a neskôr sa môže lekcia korigovať podľa študenta. Zároveň niektoré lekcie dopĺňam o vlastné materiály aby som tak zlepšil buď porozumenie lekcii alebo rozšíril slovnú zásobu.

Verím, že ak máte záujem o tento zaujímavý jazyk, tak prekonáte svoje obavy a smelo sa pustíte do čínštiny!