Či sa naozaj učia pri teplote 18 stupňov Celzia, či ich naozaj učitelia zosmiešňujú pred celou triedou alebo či by ich bavilo učenie praktických a zaujímavých vecí. No študenti štátnych škôl sa pri týchto nehostinných podmienkach naozaj musia učiť. Ako to naopak vyzerá na škole súkromnej?

Chcela by som sa s vami podeliť o nedávnu skúsenosť.

Už dlhšie sa zaujímam o školstvo a vzdelávanie. Preto som sa rozhodla navštíviť deň otvorených dverí elitného súkromného gymnázia, ktoré je povestné svojím výborným školským systémom. Ani mrazivé počasie, ani dlhá cesta hromadnou dopravou ma od môjho plánu neodradili. Po výstupe z autobusu som sa riadila mapkou, ktorú som si predošlý deň pozrela na internete. Cesta zo zástavky na gymnázium sa mi na mape zdala veľmi jednoduchá a rýchla. Po niekoľkých minútach som v diaľke zbadala veľkú školskú budovu. Bola som si istá, že je to hľadané gymnázium. Okoloidúca pani mi však bez váhania odvetila: „Nie, toto je konzervatórium.“ A tak som mierne zarazená po ceste postupovala ďalej a ďalej až som prišla k malej bielej budove. Vo dverách pofajčievali dve staršie panie. Neváhala som a aj ich som sa spýtala na hľadané gymnázium. Nikdy o ňom nepočuli. Dala som im dokonca presnú adresu. Po dlhšom zaváhaní ma poslali smerom, ktorým som prichádzala. A tak som opäť kráčala k neznámej školskej budove.

Ruky mi zamŕzali, prsty na nohách som si necítila. Teraz som už bola pevne rozhodnutá, že sa do neznámej budovy pôjdem pozrieť. Ako som sa k nej blížila, pomaly, ale zreteľne som rozoznávala jednotlivé písmenká názvu školy. Hľadané gymnázium sa týčilo predo mnou. Zrýchlila som krok a vstúpila do priestorov budovy. Vo vnútri ma už čakali veselí študenti podávajúc mi do ruky denný harmonogram. Všade okolo mňa krúžili usmiate tváre plné radosti a energie. Kreatívne práce študentov boli vystavené na každom rohu. Bolo to ako vo sne. Hodiny boli zamerané na praktické schopnosti, ktoré študenti môžu v živote využiť. Výučba anglického jazyka bola na veľmi vysokej úrovni, keďže snahou školy je dostať študentov na renomované univerzity v zahraničí. Učitelia boli vysoko kvalifikovaní, sršala z nich vášeň pre to, čo robia. Celé vyučovanie prebiehalo formou dialógu. A takto by som mohla menovať mnoho ďalších vecí. Zámerom článku však nie je poukázanie na dokonalosť tohto gymnázia. Cieľom môjho príspevku je zmena pasivity štátneho školstva. A v rámci nej by som chcela poukázať na viacero skutočností.

Po prvé, zobrazenie obrovskej priepasti medzi štátnymi a súkromnými školami. Ak chceme zlepšiť slovenské školstvo, našou snahou by malo byť zmenšiť tento rozdiel na minimum. Vo Fínsku, kde sa nachádza najlepší vzdelávací systém sú súkromné školy výnimkou. Študenti chodia do školy, ktorá sa nachádza najbližšie od ich domova. Je to práve kvôli tomu, že všetky školy majú približne rovnakú úroveň.

Po druhé, znázornenie neznalosti. Na to, aby sme urobili niečo pre naše školstvo je potrebné mať akýsi príklad, ktorý chceme nasledovať. Ako to však máme urobiť, keď o tomto vzore takmer nič nevieme? Nevedia o ňom ani len ľudia pracujúci neďaleko. Problém je v tom, že väčšina ľudí si myslí, že zmena jednoducho nie je na Slovensku možná. Mnohí si to odôvodňujú financiami súkromných škôl. Nie je to tak. Mnohé veci by sa dali uskutočniť s minimálnymi alebo žiadnymi finančnými príspevkami.

Keďže sú učitelia PRÁVOM demotivovaní nízkymi platmi a náročnosťou práce, výzvu predkladám najmä študentom a rodičom. Študenti, ja viem, že je ťažké robiť akékoľvek zmeny v priestoroch, ktoré vnímate ako väzenie. Berte to však ako výzvu, pri ktorej sa preukáže sila vašej osobnosti. Rodičia, ja viem, že máte mnoho iných záležitostí, ktorými sa musíte zaoberať, ale predsa, sú to vaše deti, ide tu o budúcnosť Slovenska. Píšem to preto, lebo mnoho rodičov nevie ako to vyzerá v škole ich ratolestí. Či sa naozaj učia pri teplote 18 stupňov Celzia, či ich naozaj učitelia zosmiešňujú pred celou triedou alebo či by ich bavilo učenie praktických a zaujímavých vecí. Preto by som chcela vyzvať aj rodičov, zaujímajte sa o dianie na školách svojich detí. Ak sa vám nepozdávajú veci, ktoré vaši najmilší hovoria, radšej si ich preverte. A ak ste nespokojní, snažte sa o zmenu. Nehovorím, že to pôjde ľahko, ale niekde je potrebné začať.

Verím, že vám tento článok pomohol a ukázal vám niekoľko malých krokov, ktoré môžete urobiť a prispieť ku zmene školstva. Dúfam, že sa pre vás nestane len ďalším príspevkom v rubrike “ Snaha o zmenu školstva“ ale, že si z neho naozaj aj niečo vezmete. Viem, že je náročné čokoľvek meniť, ale môžem vám povedať, že takáto zmena stojí za to. Nebojte sa preto urobiť krok ku zmene školstva.