Anglicizmy v priereze času

Preberanie slov z iných jazykov je pre všetky jazyky vecou prirodzenou, dejúcou sa v celej histórii ľudstva. Väčšinou sú to silné, dominantné krajiny vykonávajúce rôzne výskumy a inovácie či už v oblasti technológie, informatiky, obchodu, hudby, gastronómie,...od ktorých ostatné krajiny preberajú spolu s know-how aj terminológiu. Výnimku netvorí ani Francúzsko, ktoré si počas celej svojej histórie obohacovalo slovnú zásobu od všetkých susediacich krajín ako aj z krajín, s ktorými či už udržiavalo silné obchodné a kultúrne kontakty alebo s nimi bolo vo vojne.

Niklas-Salminen uvádza, že v období Renesancie to bola najmä taliančina, ktorá obohatila francúzsku slovnú zásobu najmä v oblasti umenia (adagio) a vojny (attaquer). V druhej polovici 16. storočia, kedy sa francúzska literatúra úzko prelína so španielskou, sa vypožičiavajú slová pochádzajúce z Pyrenejského polostrova (fanfaron, anchois). Z nemčiny preberá slová ako cauchemar, bière, z arabčiny je to napríklad élixir, z portugalčiny bambou.

Čo sa týka začleňovania anglických slov do francúzštiny, Treps datuje začiatok tohto fenoménu od polovice 17. storočia, kedy francúzska elita premýšľa o ideálnom štátnom zriadení a inšpiráciu nachádza priamo v Anglicku . V priebehu ďalších dvoch storočí francúzština prijíma stále viac anglických termínov a začiatkom 20. storočia sa spolu s pribúdajúcimi americkými výrazmi zaznamenáva nárast ich počtu. Je to spôsobené, tým, že sa Francúzsko začína inšpirovať expandujúcou kultúrou týchto krajín, najmä v oblasti športu (basket-ball, football), módy (pull-over, short), filmu, zábavy (caméraman, scipt, strip-tease) a obchodu (marketing, discount). Uvádza sa že od stredoveku až po koniec 2. Svetovej vojny francúzština prebrala z angličtiny okolo 3000 slov. Druhá polovica 20. storočia je svedkom ešte masívnejšieho prílivu anglicizmov do krajiny Galského kohúta, v dôsledku toho, že sa Spojené Štáty stávajú veľmocou v oblasti ekonomiky (brainstorming, dispatching) a techniky (hardware, software). Počet výpožičiek z angličtiny exponenciálne narastá v 21. storočí, kvôli zväčšujúcemu sa vplyvu médií, internetu a sociálnych sieti (smartphone, hashtag ).

Čo sú to anglicizmy?

V Pergnierových definíciách je anglicizmus „anglické slovo alebo slovný zvrat príležitostne použité v reči“ (Pergnier, 1989, p.19). Je to takisto aj „anglický termín alebo termín ovplyvnený angličtinou“ (Pergnier, 1989, p.20) používaný v tak vysokej miere, že môže byť do slovníka zaradený medzi francúzske slová. A za anglicizmus považuje aj zbytočné anglické výpožičky, uprednostnené v reči pred existujúcim francúzskym ekvivalentom daného slova [bourdonnement → nahradené anglickým buzz].

Agentúra francúzskeho jazyka v Quebecu (Office québécois de la langue française) rozlišuje tieto druhy anglicizmov: sémantické - sú francúzske slová (tvarom podobajúcim sa anglickým), ktoré k svojmu pôvodnému významu priberajú aj význam anglického slova [appointements → vo francúzštine sa používa výlučne v množnom čísle vo význame « plat » → za semantický anglicizmus sa toto slovo chápe, ak je použité v jednotnom čísle v zmysle

« stretnutie/schôdzka » (rendez-vous)]; hybridné - sú pofrancúzštené anglické slová; teda také, ku ktorým sa pridáva určitý francúzsky gramatický jav [gamer (hrať) → vzniklo spojením anglického slova game s francúzskou príponou « er »]; morfologické - označujú slovné spojenie obsahujúce francúzske slová, ktoré ale imitujú anglickú formu slovného spojenia [blanc de mémoire → z anglického memory blank → správne francúzske použitie je perte de la mémoire]; syntaktické - kopírujú anglickú syntaktickú štruktúru [vivre en campagne (chybné použitie vychádzajúce z anglického to live in the country) → vivre à la campagne (správne použitie)]; frazeologické – imitujú anglické slovné spojenia a výrazy [demander une question (chybné použitie vychádzajúce z anglického to ask a question) → poser une question (správne použitie)].

Pre Humbleyho tvoria osobitnú kapitolu pseudo anglicizmy, čiže slová, ktorých forma sa zdá byť odvodená z anglických slov, no napriek tomu sa jedná o francúzske slová (často končia príponou « ing » a « man »). To len potvrdzuje rozsiahle pôsobenie anglického jazyka na francúzštinu, ktorá v minulosti prebrala veľké množstvo anglických výrazov s týmito koncovkami [sportsman (1823), shooting (1823), meeting (1845), yachtman (1858)]. Veľkosť tohto vplyvu sa následne prenáša aj na tvorbu nových slov, kedy je už francúzsky hovoriaci tak navyknutý na známe prípony, že nimi tvorí aj francúzske neologizmy. Prvé slová tohto typu sa objavili už koncom 19. a začiatkom 20 storočia [recordman (1883), footing (1885), rugbyman (1909)]. Aj v súčasnosti sa z anglického jazyka veľmi často preberajú slová zakončené na « ing ». Sú vždy mužského rodu a je to najmä mladšia generácia, ktorá ich často zaraďuje do svojho slovníka (piercing, coaching, banking).

Anglicizmy a legislatíva

Minchai Kim vo svojej publikácii uvádza, že všeobecný záujem o skúmanie anglicizmov vo Francúzsku podporila najmä publikácia knihy od René Etiemble Parlez-vous franglais?, ktorej prvé vydanie bolo v roku 1964 a odvtedy až do 90. rokov dvadsiateho storočia bolo v tejto oblasti vykonaných viacero výskumov, o čom svedčia aj tri veľké slovníky anglicizmov, vydané počas tohto štvrť storočia. V súčasnosti sa dá sa povedať, že Francúzska jazyková politika vynakladá veľké úsilie, na to aby jazyk Moliera zostal v čo najmenšej miere zamorený cudzojazyčnými výrazmi, najmä čo sa týka anglicizmov. Okrem dekrétu č. 96-602 z roku 1996 a nariadenia zo 17. novembra 2009, je to najmä zákon francúzskeho ministra kultúry Toubona z februára 1994, ktorý legislatívnou cestou najvýraznejšie podporuje a podnecuje k používaniu francúzskych slov namiesto anglických . O to viac je pre Humbleyho zarážajúce zistenie, že za posledných 20 rokov boli vykonané len veľmi striedmo lingvistické štúdie zaoberajúce sa prenikaním nežiaducich cudzojazyčných prvkov do francúzštiny. Aj tých málo štúdií, ktoré sa za túto dobu uskutočnili, sa skôr než samotným lingvistickým dôsledkom anglicizmov na francúzštinu venujú dôsledkom sociolingvistickým. Otázkou preto zostáva kedy a či vôbec sa ešte niekedy záujem lingvistov presunie od skúmania príhodnosti využívania anglicizmov na rôznych úrovniach komunikácie ku samotnej problematike výskytu a možnej eliminácie anglicizmov v jazyku.

Záver

Ako sme zistili rôzne druhy anglicizmov tvoria neodmysliteľnú súčasť francúzskeho jazyka, ako v odbornej tak i v bežnej komunikácii, už viac ako 250 rokov a percento ich používania neustále narastá aj napriek rozličným snahám zo strany francúzskej vlády o presadzovanie francúzskych termínov na úkor anglických. Síce množstvo anglicizmov je prebratých oprávnene, tým, že ich ekvivalenty nejestvujú v domácom prostredí a vytvorenie nového francúzskeho ekvivalentného neologizmu alebo opisu slova by bolo ťažkopádne, vidíme, že francúzština si nevypožičiava nové anglické slová výlučne z potreby zaplnenia prázdneho miesta v korpuse a ich použitie je často len módnou záležitosťou. Nehovoriac o zbytočnosti tohto trendu, ich nezmyselné používanie vedie mnohokrát k ambiguite a zlému pochopeniu výpovede.

Bibliografia

Aïno Niklas-Salminen. La lexicologie. Paris, Armand Colin 1997, ISBN 2-200 -26936 -6, pp.51-52, 83-88

John Humbley. Emprunts, vrais et faux, dans le Petit Robert 2007. Jean Pruvost. La journée des dictionnaires 2007, Mar 2007, Cergy-Pontoise, France. Editions des Silves, pp.221-238, 2008, Actes de colloque : la journée des dictionnaires 2007.

John Humbley. Peut-on encore parler d’anglicisme ?. LDI (Arnaud L´eturgie). Lexique, normalisation, transgression, 2010, Cergy-Pontoise, France. Mes Mots Edition. Limay, pp.21-45.

Marie Treps. Le français, langue d’accueil. Article paru dans le quotidien Le Monde, l´edition du 31.07.03. 2003.

Maurice Pergnier. Les anglicismes. Paris, Press Universitaires de France 1989, ISBN 2-13-042252-7, pp.19-20

Minchai Kim. L’anglicisme et l’intervention linguistique gouvernementale: l´etude de l’implantation terminologique en francophonie. ELIS - Echanges de linguistique en Sorbonne, Universit´e Paris Sorbonne, 2015, 3 (3), pp.79-102.

Office québécois de la langue française. Les angliscismes. Gouvernement du Quebec 2002, [en ligne], http://bdl.oqlf.gouv.qc.ca/bdl/gabarit_bdl.asp?Th=1&Th_id=129

Prečítajte si aj ďalšie články na našom blogu:

Späť na zoznam článkov

Doučovatelia predmetu portugalčina

Hľadáš doučovanie predmetu portugalčina? Nájdi si správneho doučovateľa predmetu portugalčina pre doučovanie online alebo osobne v tvojom okolí.