Všimla som si, že medzi začiatočníkmi v španielčine sa najčastejšie opakujú tri situácie, ktoré im bránia postupovať v jazyku efektívne. Sú to pritom chyby, ktoré sa dajú veľmi ľahko odstrániť a ak by ste zaradili do procesu vášho učenia niekoľko zlepšovákov, veru by ste kráčali po svete s ľahšou hlavou. Poďme sa teda spoločne pozrieť, aké najčastejšie chyby robia ľudia, ktorí sa začnú učiť španielčinu, a čo robiť, aby ste sa im vyvarovali.

Prvou bariérou študentov – novicov je málo rozprávania, prípadne strach z rozprávania. Mojich študentov sa vždy snažím viesť k tomu, aby sa nebáli rozprávať. Úplných začiatočníkov nabádam už od prvej hodiny tvoriť jednoduché vety, aby si na jazyk zvykli a naučili sa, ako funguje. Nemusíte vedieť všetko hneď na sto percent, je normálne robiť chyby. Žiaden lektor, učiteľ ani rodený hovoriaci si nebude myslieť, že ste hlúpi, ak sa pomýlite. Tak ako pri čomkoľvek inom, čo chcete priviesť do dokonalosti, najlepšou metódou je prax. Ak chcete vedieť perfektne rozprávať po španielsky, riešením je veľa a často rozprávať (napríklad s lektorom či na stránke www.italki.com). Ak chcete vedieť perfektne gramatiku, robte si krátke cvičenia (napríklad na www.aprenderespanol.org alebo www.todo-claro.com) a uvidíte, že sa postupne budete zlepšovať a prídete na rôzne fígle, vďaka ktorým pochopíte systém aj v nepravidelných slovesách a výnimkach.

Druhý omyl je ten, že my ľudia sme proste netrpezliví a chceme všetko hneď. V počiatočnom nadšení sa preto niektorým študentom môže stať, že sa jazyka prejedia. Napríklad si povedia, ža si dajú desať hodín týždenne s lektorom, že si budú písať mnoho domácich úloh, že si každý deň pozrú seriál v španielčine, preložia jednu pieseň, urobia stojku :D, proste sami sebe nasľubujú hory doly, až zrazu zistia, že to nestíhajú, že nevládzu a ostanú demotivovaní. Treba si uvedomiť, že efektívnejšie je postupovať pravidelne, v menších, zrealizovateľných množstvách. Je to ako s vínom. Je lepšie dať si každý deň malý pohár kvalitného vína, ako vypiť za jeden večer celú fľašu, ktorá vám spôsobí hlavybôľ. Nemyslíte?

Treťou chybou je lipnutie na slovenskom jazykovom systéme a aplikovanie štruktúr materinského jazyka do jazyka, ktorý sa učíte. Španielčina je románsky jazyk, funguje teda inak ako slovenčina. Vety sa neprekladajú doslova. Napríklad v slovenčine máme pády, ktoré menia tvar slova (nominatív – mama, genitív – od mamy, datív – mame), avšak v španielčine tieto pády vyjadríme predložkami, pričom podstatné meno si zachová svoj tvar. Iný príklad – v slovenčine povieme „Učím sa po španielsky, aby som sa vedela porozprávať s mnohými ľuďmi.“, avšak v španielčine druhú časť vety nevyjadríme podmienkou, ale predložkou para: „Estudio español para hablar con mucha gente.“ A keď sme už pri tých ľuďoch, tak v španielčine sa ľudia (množné čislo) povedia „la gente“, čo je v podstatné meno v jednotnom čísle, s ktorým sa následne aj viažu v jednotnom čísle aj prídavné mená a slovesá Takýchto príkladov je nespočetne veľa. Ako sa z toho teda vymotať? Skúste brať jazyky ako hry, z ktorých každá má svoje pravidlá, inými slovami, myslite v jazyku, ktorý sa učíte. Uvidíte, že to pôjde