Aké sú dôvody prečo sa ľudia začnú učiť po taliansky?

Aké sú dôvody prečo sa ľudia začnú učiť po taliansky?

Publikované: 14. 5. 2019 Autor: Viera O.

Dôvody sú rôzne. Láska, práca alebo „len tak“. Krásne bolo, keď mi raz zavolala asi 65 ročná pani, že sa chce učiť, len tak, lebo sa jej taliančina páči. Je to veľa rokov, učí sa doteraz, samozrejme, ide jej to pomalšie, ale je úžasné vidieť jej nadšenie a radosť. Alebo keď som začala učiť jednu slečnu v septembri pred niekoľkými rokmi. Dôvod? Letná láska. Na jar som bola na svadbe :) Moja práca je moja radosť!

Lektorka Viera Orosová sa s nami podelila o jej skúsenosti s taliančinou.

Ako ste sa dostali k taliančine?

K taliančine som sa dostala ešte ako dieťa vďaka našim letným dovolenkám stráveným na juhu Talianska, v prekrásnom mestečku Vieste. Zamilovala som sa tak do jazyka ako aj kuchyne a krajiny vôbec. Keď prišlo obdobie rozhodovania sa, na akú strednú školu ísť, naši v tom mali jasno – Vazovova bola niečo ako „rodinné gymnázium“ takže sa aj odo mňa automaticky očakávalo, že si práve tam pošlem prihlášku. Aj by sa tak stalo, keby ma jedného dňa moja skvelá kamarátka Michaela /s ktorou sme si vlastne Lingua Mundi založili/ nenahovorila na návštevu Gymnázia Ladislava Sáru v rámci dňa otvorených dverí. V podstate ten deň zmenil úplne moje smerovanie a celú budúcnosť. Vtedy som sa pevne rozhodla /aj napriek úvodným protestom rodičov/, že GLS je tá správna voľba. Dnes je to 17 rokov a nikdy som toto rozhodnutie neoľutovala. Naopak :)

Ako dlho ste sa taliančinu učili a ako rýchlo ju viete pomôcť zvládnuť študentom?

My sme sa v podstate museli taliančinu naučiť za jeden rok. Nultý ročník na bilingválnom gymnáziu znamená 20 hodín týždenne, 4 hodiny denne. Absolútna rehola.

Ako dlho to trvá študentovi?

To je veľmi individuálne. Mám klientov, ktorí po roku konverzujú na veľmi slušnej úrovni a po dvoch rokoch mi napríklad odišli študovať do Talianska na Univerzitu. Mám aj takých,ktorí „bojujú“ roky :) ale stále ich to baví, čo je pre mňa najdôležitejšie.

Strávili ste časť života v Taliansku?

Popri vysokej škole som v lete pracovala v Kalábrii, v nádhernom mestečku Diamante. Chodili sme tam partia zo strednej školy, robili sme čašníkov, bola to tá najlepšia škola života. Až tam sme sa asi naučili tú reálnu, živú taliančinu, prípadne aj „dialetto calabrese“. Strávila som tam každý rok cca 2-3 mesiace počas celého štúdia na VŠ a dokonca aj po promócii na Ekonomickej Univerzite.

Práve tu sa zrodila naša láska k tomuto prekrásnemu regiónu, moja priateľka a spoločníčka vo firme Michaela, tam už roky žije, vydala sa a má rodinu. Ja sa vraciam aspoň na dovolenky. Keďže podľa nás je láska k jazyku spojená aj s láskou k jedlu, rozhodli sme sa dovážať na Slovensko aj tradičné produkty z tejto oblasti. Spojenie taliančiny a úžasného jedla… nemyslíte, že je to ideálne? :)

Ako vnímate kultúrne rozdiely?

Taliani sú úžasní, bezprostrední, milí, priateľskí… Neustále sa usmievajú, pozdravia neznámu ženu na ulici a dajú jej sympatický kompliment. Vedia sa tešiť zo života. Rýchlejšie nadvazujú priateľstvá, aj keď sú podľa mňa povrchnejšie. Po piatich minútach Vás pozvú k sebe domov /či ste muž alebo žena/, sľúbia Vám ubytovanie, ale neberte to vážne. Veta „ti ospito io“ nie je vačšinou myslená vážne. :)

V čom je slovenčina iná ako taliančina? A s čím majú študenti problémy?

Taliančina má veľa gramatických časov a spôsobov (ak som dobre narýchlo napočítala), ktoré naozaj používajú. Pre Slováka je ťažko pochopiteľná práve súslednosť týchto časov. Samozrejme, nemajú pády, nahrádzajú ich predložkami. Je toho veľa. Tieto rozdiely vnímam hlavne aj preto, že učím slovenčinu talianov. Tí to majú oveľa ťažšie!

Ako som spomenula – hlavne súslednosť časov, predložky, zámená… Ale naučiť sa dá všetko, treba sa len trošku do toho „obuť“ a cvičiť, cvičiť, cvičiť!