Učebné štýly

Medzi trendy vo vyučovaní nielen jazykov, ale aj iných školských predmetov, patrí učenie (sa) podľa učebného štýlu. Ide skrátka o to, ako sa konkrétnemu dieťaťu, tínedžerovi či dospelému najľahšie spracúvajú a zapamätávajú informácie. Či je jeho dominantným receptorom informácii a poznatkov zrak, sluch, pohyb, poprípade všetko dohromady v rôznej miere.

To, akým štýlom sa najlepšie učíme, je výsledkom učebných skúseností z minulosti, ale aj génov či prostredia, v ktorom vyrastáme. Uprednostnenie konkrétneho učebného štýlu pred iným nemá nič dočinenia so žiakovou inteligenciou. Je nesporné, že žiaci sa dokážu učiť efektívnejšie, ak je uprednostnený v ich výučbe ich konkrétny učebný štýl. Niektoré inovatívne formy vyučovania dokonca podporujú priame rozdelenie žiakov na základe psychotestov do skupín, kde by sa učili podľa svojho konkrétneho učebného štýlu. Praktizovateľnosť tohto modelu v našom školstve nie je možná, no stále je tu pre učiteľov výzva striedať aktivity tak, aby "ulahodili" rôznym požiadavkám žiakov s rôznymi učebnými štýlmi. Hoci sa na presné stanovenie učebného štýlu používajú zložitejšie testy, dá sa ľahko odhaliť aj z jednoduchého popisu, ktorú uvádzam:

1. Vizuálny učebný štýl: žiak s týmto učebným štýlom potrebuje množstvo zrakových podnetov, u niektorých možno dokonca hovoriť o zrakovej či fotografickej pamäti. Potrebujú učivo veľakrát prečítať, môže ich vyrušovať hluk z okolia či dokonca vlastný hlas, keby si učivo chceli hovoriť pre seba. Ako pomôcku k učeniu potrebujú používať vo svojich poznámkach rôzne typy a farby písma, učiť sa z obrázkov, grafov. Tieto deti niekedy bývajú na hodinách nepozorné, lebo sa môžu horšie sústrediť na výklad učiteľa.

2. Auditórny učebný štýl: žiaci prijímajú informácie najlepšie sluchom. Preto si musia sa mi pre seba text učiva opakovať nahlas. Dokážu sa dobre sústrediť na výklad, čo je ich výhodou - viac si zapamätajú z látky preberanej v škole. Vo výučbe jazykov preferujú počúvanie s porozumením pred čítaním. Takisto sa skôr zapájajú do frontálnych diskusií.

3. Pohybový učebný štýl: žiaci získavajú vedomosti najlepšie vtedy, keď sa im spájajú s nejakým pohybom či akciou. Majú radi pohybové aktivity, preto sa im ťažšie zostáva sedieť na stoličke počas 45 minútovej hodiny v škole. Pre takých žiakov ponúkajú úľavu okrem telesnej výchovy aj dobre pripravené hodiny angličtiny či iného jazyka, kde sa dá lepšie "čarovať" ako na matematike, kde je najčastejším pohybom kráčanie k tabuli. Aktivity typu " Nájdi niekoho, kto...", rôzne variácie aktivít s loptou či aktívna spolupráca spolužiakov počas hodiny, sú najvhodnejšie, pretože vedomosti spojené s pohybom si takýto žiak najlepšie osvojí.

4. Zmiešaný učebný štýl: takýchto detí je podľa mojej skúsenosti najviac. Pre takéto deti nie je nezvládnuteľné, ak sú aktivity na hodinách monotónnejšie zamerané na počúvanie či čítanie, lebo sa lepšie dokážu prispôsobiť. Na druhej strane si ťažšie hľadajú svoj štýl učenia sa.

Prečítajte si aj ďalšie články na našom blogu:

Späť na zoznam článkov