Malé deti sa učia jazyk takmer so 100% úspešnosťou. Čo sa vieme od nich naučiť? Učenie jazyka začína už počas tehotenstva.

V prvom roku, začína dieťa rozprávať jednoduché slová. Vo štvrtom roku tvorí jeho slovná zásoba už 1500 slov a v 6. roku začína tvoriť vedľajšie vety. V 8. roku je už schopné komunikovať a práve týmto rokom končí aj kritická fáza učenia jazyka. To znamená, že každý ďalší jazyk, ktorý sa budeme učiť po ôsmom roku nášho života, bude ťažké naučiť sa jeho prízvuk, lebo takto naučený jazyk sa ukladá do iného regiónu mozgu. Výhoda je ale tá, že čím viac jazykov vieme, tým sa rýchlejšie učíme ďalšie.

Čiže každý kto sa z nás naučil slovenčinu má na to, aby sa naučil iný cudzí jazyk a to nehovoriac o tom, že slovenčina patrí medzi zložitejšie jazyky v porovnaní s nemčinou alebo angličtinou. Dieťa potrebuje na nadobudnutie jazyka približne 6-8 rokov, popri tom je ale obklopené pasívnym posluchom 24 hodín denne. Najskôr teda len dlhodobo vníma jazyk a až potom ho začína veľmi jemne používať a aktivovať. Ako prvé začne teda jazyku rozumieť a ako druhé začne ním komunikovať. Písanie a čítanie prichádza až oveľa neskôr, keď už jazyku porozumie a vie ním komunikovať.

Ako môžem niečo správne vyslovovať, keď neviem ako dané slovo znie? Ako sa môžem naučiť slovíčko, ktoré mení svoje významy v kontexte vety? Je teda potrebná určitá postupnosť pri učení cudzieho jazyka v podobe tréningu jazyka a nie miešanie všetkých aktivít dohromady. Mali by sme sa najskôr učiť porozumieť cudziemu jazyku a až potom sa ho snažiť aktivovať. V posledných rokoch nastal veľký posun vo výskume mozgu. Ako funguje náš mozog a od čoho závisí zapamätanie si nových vecí? Náš mozog je ako obrovská sieť pozostávajúca zo 100 miliárd neurónov, ktoré sú medzi sebou poprepájané a navzájom komunikujú. Mozog teda funguje na základe prepojení, čiže ak sa my niečo nové učíme, je dôležité to pripojiť na to čo už vieme.

Pokiaľ novú informáciu nemáme k čomu priradiť, automaticky je to pre náš mozog nepoužiteľné a jednoducho to vyhodí. Ďalej je známe, že učenie potrebuje dopamín (t.j. chemická látka prirodzene vznikajúca v mozgu = hormón šťastia). Bez dopamínu je učenie cudzieho jazyka trápením a bez výsledku. Vyplavenie dopamínu nastáva pri zvedavosti a aj pri pokrokoch.

To znamená, že sa potrebujeme učiť so zvedavosťou a dosahovať merateľné pokroky.