Každý doučovateľ, najmä pred prvým stretnutím s novým študentom, stojí pred otázkou, aký vzťah je vhodné vytvoriť si medzi sebou. Je dobré si so žiakmi tykať alebo vykať? Jednoznačnú odpoveď nájdete len ťažko.

Som za tykanie

V prípade, že sa rozhodnete pre prvú z možností, hrozí vám niekoľko rizík. Priateľstvo so študentom sa môže zdať ako dobrá voľba, no nájsť ideálnu mieru sa každému nepodarí. Najmä u mladších žiakov sa ľahko stane, že vás dieťa prestane rešpektovať. Väčšinu študentov vedie k zodpovednej príprave totiž dohľad autority. Tykanie je pre nich znakom kamarátstva a “kamaráta” vnímajú skôr ako príležitosť na zábavu a odreagovanie sa od povinností, než naopak.

Na druhej strane sa môžete stretnúť so žiakom, ktorý je zodpovedný bez väčšieho tlaku a skôr sa pýta sa či diskutuje v priateľskej atmosfére. To funguje najmä u starších študentov, ktorí vás dokážu rešpektovať práve vďaka vášmu neautoritatívnemu prístupu. 

Som za vykanie

Ak ste typ doučovateľa, ktorý je jednoznačne za vykanie, vedzte, že aj tento spôsob má svoje pre a proti. Mladším žiakov, aj keď ste začínajúcim učiteľom či ešte študujete, pripadáte starší. Je pre nich teda prirodzené vykať vám.

Iné je to v prípade, že doučujete staršieho študenta. Ak ste takmer rovesníci, vykanie môže pôsobiť ako vynucovanie si rešpektu týmto spôsobom. Študent pocíti, že ste pre neho cudzou osobou a na hodiny nebude chodiť s radosťou. 

Dilema o prístupe učiteľa k žiakovi je nezovšeobecniteľným problémom. Učiteľ by sa mal rozhodnúť podľa povahy daného študenta, podľa toho, ktorým spôsobom komunikácie mu pomôže. Každý prípad je totiž individuálny, no vo všeobecnosti platí, že ak dokážete nadobudnúť prirodzenú autoritu pútavým spôsobom výkladu a množstvom svojich vedomostí, obojstranný priateľský prístup výučbe len pomôže. Či už vám študent tyká alebo vyká.