Prečo nemčina?

Či už chodíte do Rakúska nakupovať potraviny, v zime lyžovať alebo len chodíte občas na letisko Schwechat, možno ste si povedali, že by sa vám nemčina aj pomerne často zišla. Azda neexistuje kontroverznejší cudzí jazyk v podmienkach Slovenska, ako je nemčina.

Pomerne veľká časť ľudí k nemu má v škole od začiatku silný odpor, pretože v ňom stále vidí nacistické Nemecko, prípadne má iné podobné negatívne asociácie. Iná časť ľudí ho považuje za neprekonateľne zložitý jazyk, a to slovnou zásobou, výslovnosťou a aj gramatikou.

Musím sa priznať, že v mojich jazykových začiatkoch som ani ja k nemčine nemal extrémne pozitívny vzťah, čo bolo však spôsobené skôr celkovým prístupom na slovenských školách než samotnou nemčinou.

Po približne dvoch rokoch na strednej škole sa nemčina stala jedným z mojich obľúbených predmetov. Dôvodom bolo to, že bola jednoducho iná a zaujímavá.

Oproti iným jazykom, ktoré uvádzame na našej stránke, je dôvodov na učenie sa nemčiny ešte oveľa viac:

1. Za najdôležitejší bod by som uviedol, že Rakúsko je náš susedný štát, s ktorým má predovšetkým západné Slovensko veľmi intenzívny vzťah, a to hlavne po otvorení hraníc spojeným so vstupom do Schengenu. Možno povedať, že najväčšie slovenské letisko sa nachádza práve vo Schwechate, keďže počet letov z bratislavského letiska je len zlomkom oproti počtu letov zo Schwechatu.

Cez Rakúsko tiež chodieva množstvo Slovákov do Talianska alebo Chorvátska na svoje letné dovolenky. Do samotného Rakúska sa chodia Slováci lyžovať alebo si chodia užívať prírodné krásy Álp aj v iných ročných obdobiach. Jednoducho nemčina má okrem kultúrneho a jazykového obohatenia aj výraznú praktickú stránku.

2. Či si to priznáme alebo nie, nemecký jazyk je súčasťou našej histórie. V 20. storočí, predtým v rámci Rakúsko-Uhorska a aj v skoršom období sa na území dnešného Slovenska viac alebo menej hovorilo po nemecky. Pozostatky dodnes môžeme vidieť v starých bratislavských rodinách, v ktorých sa ešte stále hovorí po slovensky a nemecky, prípadne aj maďarsky a taktiež napríklad na Spiši. V medzivojnovom období bola Bratislava prevažne nemeckojazyčná a až povojnové usporiadanie spôsobilo náhlu zmenu štruktúry obyvateľstva.

3. Nemčinou hovorí takmer 100 miliónov Európanov ako svojím rodným jazykom, čo je takmer 1/5 občanov EÚ. V samotných európskych štruktúrach má nemčina veľkú váhu spolu s angličtinou a francúzštinou.

4. Nemecky hovoriace krajiny zanechávajú hlboký kultúrny a vedecký odkaz vďaka svojim hudobným skladateľom, vedcom a mysliteľom. Aj v súčasnosti ako moderná a rozvinutá regionálna veľmoc produkuje Nemecko množstvo odbornej a aj krásnej literatúry.

5. V neposlednom rade možno využiť nemčinu na cestovanie do nemecky hovoriacich krajín, ktoré sú lákavou a blízkou destináciou.

Krátka charakteristika jazyka

Nemčina je germánskym jazykom s pomerne zachovanou štruktúrou skloňovania (na rozdiel od nórčiny alebo švédčiny), avšak oproti slovenčine používa oveľa menej pádov – nominatív, genitív, datív a akuzatív. Tieto pády plnia viac funkcií, ako v slovenčine, keďže napríklad datív plní aj funkciu inštrumentálu a pod.

Nemčina má rovnako ako slovenčina 3 rody. Vyzerá to tak, že v tomto nebude žiaden problém, ale domnievam sa, že toto je práve tá časť nemčiny, ktorá mi robila a robí najviac problémov. Dôvodom je to, že rody sú dosť často iné než v slovenčine. Ďalším problémom je to, že veľa slov môže byť kvôli svojim koncovkám na prvý pohľad mužského alebo stredného rodu a treba siahnuť po slovníku.

Z vlastných skúseností viem, že pri dlhšom nevyužívaní nemčiny rody (teda aj členy) vypadávajú z hlavy ako prvé, čo spôsobuje nefunkčnosť reči (nevieme poskladať gramaticky správnu vetu, pokiaľ nevieme člen) a následnú frustráciu. Preto treba mať nemčinu oveľa viac zažitú a vyžaduje si ešte viac času na „údržbu“ jazyka než iné jazyky.

Nemčina má pomerne jednoduché slovesné časy. Zotierajú sa rozdiely medzi préteritom a perfektom, pluskvamperfektum (dokonalý minulý čas) sa takmer nepoužíva.

Funkciu slovenského vykania v nemčine preberá onykanie (podobne ako v poľštine). Podobne však ako v slovenčine je veľký rozdiel medzi rozhovorom s osobou, ktorú poznáme (tykanie) a ktorú nepoznáme (v nemčine onykanie).

Nemčina má rôzne dialekty, akcenty a tiež celkový prejav. V Dolnom Rakúsku môžeme mať dokonca až pocit, že hovoríme so Slovákom hovoriacim po nemecky, pretože títo Rakúšania majú niekedy celkový prejav podobný Bratislavčanom. Taktiež slovná zásoba a výslovnosť Rakúšanov sa čiastočne odlišuje od Nemcov. Preto, ak sa nechceme hneď prezradiť, že nie sme Rakúšanmi, tak by sme mali mať v zásobe aspoň Grüß Gott! namiesto Guten Tag! V školách na Slovensku je najbežnejšie vyučovaná nemčina, ktorá sa používa v Nemecku.