Keď som bola malá, dedko so mnou písal diktát. Vtedy sa mi v diktáte podarilo urobiť asi 20 chýb.

Naštvaná som hodila s perom a odmietla sa ďalej učiť. Vtedy dedko, ako dlhoročný učiteľ slovenčiny si s mnou s kľudom a úsmevom sadol a vysvetlil mi každú jednu chybičku. Napokon skonštatoval, "z teba raz ešte bude učiteľka slovenčiny". A tak sa aj stalo. On ma "nakopol" k tejto krásnej činnosti.

Týmto momentom vo mne vybudoval vzťah k jazyku a ukázal príklad, ako sa k študentom správať. Dal do popredia kľud, trpezlivosť a ochotu vysvetliť aj nespočetne veľakrát. A podľa toho sa snažím pri doučovaniach riadiť. A ak aj náhodou stretnem nejakého dospelého človeka, ktorý ma problém s pravopisom, veľmi rada a ochotne mu chybu objasním.

Uvedomujem si krásu, no zároveň náročnosť slovenského jazyka.