Rozmýšľate nad štúdiom čínštiny, ale neviete ako začať? Máte pred týmto exotickým jazykom rešpekt, alebo si rovno myslíte, že je "nenaučiteľný"? V tejto sérii blogov sa postupne zoznámime s čínskym jazykom a pochopíme, že čínština nie je až taký strašiak a naučí sa ju každý, kto chce a venuje jej dostatok energie a času.

Čínština sa z typologického pohľadu definuje pomocou troch charakteristík. V prvom rade je to jazyk analytický alebo izolačný. Čínština využíva k vyjadreniu vzťahov medzi slovami vo vete hlavne dva prostriedky: pevný slovosled a gramatické slová. Jednotlivé slová nemenia svoj tvar ako vo flektívnych jazykoch (napr. v slovenčine). Čínština teda nepozná skloňovanie či časovanie slov, ich forma zostáva rovnaká.

Príklad:

zámeno Ja: Wo 我. Množné číslo vytvoríme pridaním slova (prípony) men 们.

My: Women 我们 Vy: Nimen 你们 Oni: Tamen 他们

Druhý príklad je známe Ni hao 你好. Je to najbežnejší pozdrav doslovne preložený <i>Ty dobre</i>. Pripojením otázkovej partikuly ma 吗 dostaneme otázku Ni hao ma 你好吗? ("ako sa máš", alebo doslova <i>Ty dobre?</i>)

Na lepšiu ilustráciu uvediem dve jednoduché vety: <i>Dnes pijem pivo</i>. a <i>Zajtra (on) nebude piť vodu</i>, kde sa mení čas, osoba(podmet), predmet a nastáva zápor.

V čínštine by sme to napísali takto:

今天(dnes) 我(ja) 喝(piť) 啤酒(pivo). vs 明天(zajtra) 他(on ) 不(ne) 喝(piť) 水(voda).

Ak chcem zistiť, či si včera pil pivo, spýtam sa takto: 昨天(včera) 你(ty) 喝(piť) 啤酒(pivo) 吗(otázka)？

Z tohto je zrejmé, že čínska gramatika je minimálne zo začiatku vcelku jednoduchá a základné frázy a vety sa dajú naučiť celkom ľahko. Komplikovanejšie sa to stáva, keď chcete napísať odbornejší text, ktorý by pôsobil "native". Toto už vyžaduje dlhodobú prax a majú s tým problém aj ľudia venujúci sa čínštine roky. (Podobné je to ale aj pri "obyčajnej" angličtine, kde napísať bezchybný "native" text je oveľa ťažšie ako by sa na prvý pohľad zdalo a málokto to naozaj dokáže.) Dobrá správa je, že pri každodennej komunikácii s číňanmi používate poväčšinou jednoduché frázy, takzvanú kuchynskú čínštinu a tou sa viete dohovoriť prekvapivo rýchlo. Určite rýchlejšie ako napríklad po slovensky.

Po druhé je to jazyk slabikový. V čínštine sa kryje hranica morfému (najmenšia deliteľná časť slova, ktorá je nositeľom vecného alebo gramatického významu) s hranicou slabiky. To zjednodušene znamená, že každá jedná slabika má svoj význam. Jedna slabika rovná sa jeden znak a to sa rovná jedno slovo. Každý znak má samostatný význam a množstvo najčastejšie používaných slov sú jednoznakové. Väčšina slov sa však skladá z dvoch, troch, sporadicky zo štyroch a veľmi výnimočne aj z viac znakov. Význam týchto slov sa dá často, ale nie vždy vyčítať z kombinácie použitých znakov.

Napríklad:

dian 电 (elektrina) + che 车 (voz) = dian-che 电车 električka

huo 火 (oheň) + che 车 (voz) = huo-che 火车 vlak

dian 电 (elektrina) + hua 话 (reč) = dian-hua 电话 telefón

xiang 香 (voňavý) + shui 水 (voda) = xiang-shui 香水 voňavka

alebo feng 风 (vietor) + shui 水 (voda)

nie je nič iné ako staré známe feng-shui 风水 fengšuej

Príklad viacznakového slova je napríklad čínsky názov nášho hlavného mesta: Bu-la-ji-si-la-fa 布拉迪斯拉发. Každý z týchto znakov nesie svoj vlastný význam, v tomto prípade sa však naň neprihliada. Dôležitá je len ich výslovnosť, ktorá dohromady síce vzdialene, ale predsa pripomína Bratislavu. Takto vznikajú prenesené fonetické slová. Prečo je to prenesenie na prvý pohľad tak nepresné si v ďalšej časti.