Ďalším veľkým tromfom čínštinu sú tóny. Predpokladám, že ste už niekedy počuli, že čínština je tónový jazyk. Čo to znamená v praxi? Je to niečo, čoho sa máme báť a malo by nás to odradiť? Nenaučím sa po čínsky, ak nemám hudobný sluch? Odpoveď na všetky tieto otázky je nie. Nemusíte sa tónov báť. Ja hudobný sluch nemám, gitaru podľa ucha nenaladím, ale s tónmi som problém nemal. Chce to len trochu sústredenia a potom len tréning, tréning a tréning. Tónový jazyk znamená že, každá slabika je realizovaná v určitom tóne. Ten nesie alebo rozlišuje význam a je neoddeliteľnou súčasťou slabiky. Tón, akým je slovo vyslovené, má zásadný význam pre rozlíšenie významu rôznych slov, ktoré inak znejú rovnako.

Prečo som presvedčený, že tóny nie sú žiaden strašiak a zvládne ich každý, kto tomu venuje dostatok energie a času? Prvým dôvodom je, že sú len štyri a tým druhým je, že sú od seba tak odlišné ako sa to len dá.

Prvý tón je vysoký a rovný.

Druhý je stúpajúci (ako pri otázke).

Tretí je nízky alebo hlboký s prirodzeným vystúpením na konci (nie však až tak vysoko ako pri druhom tóne).

Štvrtý tón je klesajúci (ako pri vete s výkričníkom).

Najtypickejším príkladom toho, ako nám tóny dokážu zmeniť význam slov, je slabika ma. 

Ma v prvom tóne mā 妈 znamená mama. 

Ma v druhom tóne má 嘛 znamená konope.

Ma v treťom tóne mǎ 马 znamená kôň.

A Ma v štvrtom tóne mà 骂 znamená nadávať/preklínať.

Existuje aj takzvaný piaty tón-netón, kde hlásku vyslovíte obyčajne bez tónu.

Znak ma 吗 v tomto prípade znamená otázku.

Uvediem dobrý príklad dôležitosti tónov: mǎi 买 vs. mài 卖. Nakupovať versus predávať. Na prvý pohľad rovnaké slovo má úplne opačný význam v treťom a štvrtom tóne. Správne naučenie tónu každého slova je preto veľmi dôležité pre zvládnutie čínskeho jazyka. Tak ako pri pinyine, aj tu sa budete musieť zo začiatku jednoducho nabifliť aký tón ide ku akému slovu. Časom sa ale aj to stane prirodzené a vy budete správne “intonovať” bez premýšľania. Zas je to všetko o tréningu. Opakovanie je matka múdrosti a pri čínštine to platí dvojnásobne. 

V prvom ročníku štúdia v Olomouci sme mali jeden veľmi zaujímavý predmet, ktorý sa venoval práve tomuto - fonetika. Išlo tam o pochopenie pravidiel pinyinu a tónov, ich správne počutie, zapísanie a vyslovenie. Počas semestra nám profesor Uher dookola s prehnanou artikuláciou predčítaval dvojice slabík, ktoré často nemali žiaden význam. 

Napr: liān-fěng, miáo-huà, qiān-luó, mǎ-dàn, jié-fān, qíu-lěi, shú-lín atď. 

My sme ich museli správne zapisovať. Fonetike sa venoval celý prvý ročník a na konci bol zápočet, kde bola hranica úspechu 97,5%. Bolo povolených len 5 chýb z 200 nadiktovaných slabík. Mne fonetika celkom išla a spravil som ju medzi prvými už na druhý pokus. Niekomu ale nestačilo ani 15 pokusov a museli si to prenášať do druhého ročníka. 

Vďaka tónom získava čínština nový rozmer a jedna slabika môže mať zrazu štyri rôzne významy. Avšak nie všetky slabiky idú dokopy so všetkými štyrmi tónmi a preto máme ich kombináciou dohromady okolo 1200 možných slabík. Z toho sa už dá vyskladať celkom poctivý jazyk, s ktorým by si vystačili lovci a zberači v džungli, ale na potreby starobylej a sofistikovnej kultúry obrovskej Ríše Stredu určite nie. Ani pri takomto množstve rôznych slabík sa časom nevyhnete opakovaniu a napríklad len slov Yi v štvrtom tóne je v čínštine minimálne dvadsať. Ďalším skvelým príkladom je medzi študentami veľmi obľúbená veta Zas je (v obchode) olej, ktorá sa v čínštine povie Yòu yǒu yóu le 又有油了. Do hry musí vstúpiť ďalší faktor, ktorý nám bude schopný tieto rovnako znejúce slová rozlíšiť. A tu vyťahuje čínština svoj najväčší tromf!