Z pozície lektorky sa musím priznať, že vyučovať čínsky jazyk nie je práve najvýhodnejší biznis. Z pozície študentky tohto jazyka takisto vyhlasujem, že je to cesta hrboľatá s veľkým prevýšením. Pretože najmä v počiatočných fázach sa musíte pripraviť na momenty, kedy budete chcieť učebnicu plnú znakov vyšmariť z okna a nikdy viac ju už neotvoriť.

Na začiatku prvého ročníka v jazykovej škole v Bratislave praskala trieda vo švíkoch. Bolo veľa tých, ktorých čínska kultúra a jazyk lákali natoľko, že sa odhodlali učiť sa tento jazyk. Keď som prvýkrát prišla, ostatní už mali za sebou dve lekcie, a ja som sledovala s otvorenými ústami, ako dokážu nielen rozumieť učiteľkinej otázke, ale dokonca odpovedať, že sa majú dobre! V ten deň som si povedala, že ja to asi nedám, pretože táto hatlanina určite vyžaduje vysokokapacitný mozog, čo asi nebude môj prípad. Po pár mesiacoch počet žiakov rapídne klesol, a po troch rokoch sme skončili v skupine traja.

S počtom žiakov postupne klesala aj naša morálka, a musím priznať, že ku koncu sme to už aj dosť flákali. Ale občas nezaškodí sadnúť si do čajovne, počúvať o prvých zážitkoch našej lektorky v divokej Ríši stredu, a dať si od nových znakov prestávku. Najmä pri skupinovom kurze treba s ostatnými držať krok, inak je veľmi únavné sám si dobiehať nepreštudované lekcie v učebnici. Iné je, ak niekto na kurz chodí skôr zo zaujímavosti či rekreačne, ale pre viditeľné výsledky a udržanie motivácie je najlepšie si robiť domáce úlohy a opakovať si novú slovnú zásobu. Ak má však niekto prácu, iné koníčky a aktivity a potrebuje flexibilitu, individuálna výučba je najlepší spôsob.

Prečo sa však čínsky jazyk učí náročnejšie, než, povedzme, angličtina? Európske jazyky sú síce rozdelené do rôznych jazykových skupín, ale veľa z nich má značnú časť slovnej zásoby, ktorá má rovnaký základ. Infraštruktúra sa povie infrastructure, distribúcia je zasa distribution. Kein problem! Nie je ťažké tieto slová uhádnuť aj bez predošlých znalostí. V čínštine je to žiaľ úplne iná situácia. Čo sa týka výslovnosti, v čínštine sa používajú štyri tóny, s ktorými sa neradno zahrávať. Len slabika „ma“ v každej tónine znamená niečo iné. Stačí, že zle zaspievate a už ste si narobili trapas, pretože ste povedali „konope“ (vyslovíme so stúpajúcim tónom, ako v otázke. Fakt? Ma?) namiesto „mama“ (tu vyslovíme s vysokým rovným tónom).

A keď už si zapamätáte výslovnosť nového slova, treba zobrať ešte pero a papier a naučiť sa správne načarbať znak k nemu prislúchajúci. Čínsky jazyk nemá abecedu ale sústavu slabík, a jeden znak je jedna slabika, ktorá má svoj typický význam, alebo, v tom horšom prípade, občas aj niekoľko významov. A preto aj slabika „ma“ , ktorá má rôzne významy s každým tónom, môže byť napísaná minimálne štyrmi znakmi. (Elektronický slovník mi ponúka vyše desať najčastejšie používaných odrôd čínskeho „ma“). 妈 mā = matka 蔴 má = konope 马 mǎ = kôň 骂 mà = hrešiť Napriek zdanlivým odrádzajúcim prekážkam by som rada dodala, že ak človek k čínštine pristupuje s otvorenou mysľou a neláme si zbytočne hlavu nadmernými otázkami, prečo sa čo ako povie, učiť sa čínštinu je zábavné a obohacujúce.

Gramatika je v porovnaní so slovenčinou oveľa jednoduchšia. Stačí zotrvať prvý mesiac, a čím dlhšie sa jazyku človek venuje, tým ľahšie sa mu napreduje a tým viac vidí isté súvislosti v tomto jazykovom systéme. Ak strácate motiváciu, pozrite si napríklad fotky prírodných krás alebo pamiatok z Číny. Chceli by ste to zažiť, nestratiť sa tam, chodievať tam v živote často? Ak áno, ešte si to rozmyslite s pálením tej učebnice v krbe! A nie, nehádžte ju ani von oknom.  Dnes aj ja učím základy čínštiny, rada sa delím o zábavné zážitky zo života v Číne, a nabádam tých, ktorí majú záujem o túto kultúru, aby sa hecli, a určite to zvládnu.