"Ach, tá slovenčina!" povzdychne si nejeden žiak. Dokáže potrápiť každého. Deviataka pripravujúceho sa na Monitor alebo na prijímačky na strednú školu. Maturanta, ktorý sa snaží prelúskať cez úskalia gramatiky, morfológie, syntaxe a mnoho iného. Cudzinca, ktorý si láme jazyk pri správnom skloňovaní slov. No a takmer každého, kto hľadá pri rôznych príležitostiach, kde aké i, í, y, ý dosadiť.

Dá sa vôbec naučiť tak, aby bol výsledok presvedčivý nielen pre dotyčného, ale aj pre kohokoľvek ďalšieho?

Počúvam výčitku na osobu Štúra typu: "Keby nebolo Štúra, nemuseli by sme sa učiť, kde sa aké i, y píše!"

Keby nebolo... Alebo kde bolo, tam bolo?

Bolo jedno i, ktoré už bolo unavené z toho, že ho zamieňajú s y. Chcelo mať výsostné právo na svoju pozíciu v slovách po mäkkých spoluhláskach a po obojakých, pokiaľ nešlo o vybrané slová. Ale y ho často bezdôvodne nahrádzalo. Tak často, že už si myslelo, že nemá význam existovať. Y sa mu vyškieralo priamo do ksichtu a tvárilo sa veľmi dôležito. Vedelo, že všetci majú pred ním väčší rešpekt. Až nakoniec zrezignovalo. Naučilo sa poslúchať ruku žiaka, ktorý tvrdošijne písal y, kam malo ísť i. Až raz...

Nejeden žiak pochopil, že to má logiku, že sa to dá naučiť a že nie je potrebné zamieňať y za i. Mäkké i opäť našlo svoju pozíciu a hrdo sa hlásilo ku každému, kto si našiel k nemu cestu.

Y alebo i?

To je otázka! Ktorá má našťastie odpoveď! Dá sa naučiť, kde ho umiestniť! A ak sa dá naučiť toto, dá sa naučiť aj mnoho ďalšieho, aby sa predmet slovenský jazyk stal v škole obľúbený. Nie je v tom žiadna veda, iba tréning! Potykaj si nielen s y, ale aj s i a uvidíš, že to pôjde ľahko! A ja ti s tým rada pomôžem! Aj bez výčitiek k osobe Štúra!