Angličtina je dnes na každom kroku, a možno aj preto si kadekto myslí, že presne vie, ako (sa) ju učiť. Určite ste už tisíckrát počuli, že najlepšie je vycestovať, že gramatikou sa neoplatí strácať čas, alebo že native speaker je najlepšia voľba. Každý to predsa vie. Ibaže by to nebola pravda. Medzi týmito zaručene spoľahlivými radami je totiž stále veľké množstvo mýtov, ktoré medzi ľuďmi prežívajú v prekvapivo veľkej miere. Čítajte ďalej a ušetríte si čas, peniaze aj frustráciu.

1. Najlepší spôsob ako sa naučiť po anglicky je vycestovať

Áno aj nie. Odhliadnuc od často prehnanej fascinácie z vycestovania, tejto dobrej rade jednoducho chýba kontext. Ak z angličtiny (alebo akéhokoľvek iného jazyka – princíp je rovnaký) neviete vôbec alebo takmer vôbec nič, vycestovaním do anglofónnej krajiny sa dostanete do situácie, kde si buď jedlo vypýtate alebo budete hladovať. Buď si taxík sami zavoláte alebo pôjdete pešo. Buď sa na cestu spýtate alebo zablúdite. Budete jednoducho rybou vo vode a konverzačné základy sa na vás nalepia veľmi rýchlo, pretože nebudete mať na výber.

Úplne iný scenár nastáva, keď ste povedzme mierne pokročilý, schopný viesť jednoduché rozhovory o každodenných veciach, vyrozumieť hlavnú myšlienku novinových článkov a podobne. Vtedy pobyt v anglofónnej krajine pomáha už oveľa menej: už necítite taký tlak, už sa nepotrebujete nevyhnutne zlepšovať – základy predsa zvládate.

Ak ste ešte pokročilejší, nemusia vám pomôcť ani dva roky v srdci Ameriky. Poznám ľudí, ktorí vycestovali s angličtinou niekde na úrovni B1-B2, a vrátili sa po dvoch rokoch s úplne rovnakými znalosťami. Stratili síce akýkoľvek blok rozprávať a chytili trochu prízvuku, no to je všetko.

Pobyt v anglofónnej krajine vám nebude odstraňovať chyby. Miestni vás nebudú opravovať. Zlepšíte sa v komunikačných základoch, vaša angličtina bude o čosi plynulejšia, a určite pochytíte aj zopár idiomov, prísloví a fráz. Zabudnite však na akýkoľvek posun v gramatike alebo nebodaj písomnom prejave.

Vycestovanie teda má svoje opodstatnenie, ale nie vždy. Záleží na tom, o čo vám ide. Chcete sa rýchlo naučiť aspoň dohovoriť? Šup s vami na pár mesiacov do Británie. Ste večný B2-kár a potrebujete sa vymotať a posunúť vpred? Zabudnite na výlety a hľadajte kvalitného lektora.

2. Je úplne jedno, či má lektor angličtinu vyštudovanú, alebo sa ju naučil inde

Nie. Jednoducho nie, nie je to vôbec jedno, napriek tomu, že existujú vyštudovaní lektori, ktorí dokazujú skôr opak. Faktom však zostáva, že niekto, kto má hoci perfektnú a prirodzenú angličtinu, roky praxe v učení a prízvuk profesora Oxfordu, ale jazyky neštudoval, nemá ani šajnu o veľkom množstve vecí pre výučbu jazyka kritických.

Univerzitné štúdium angličtiny (alebo – opäť – akéhokoľvek iného jazyka) znamená hodiny fonetiky, morfológie, etymológie, histórie, reálií a literatúry. Mnohí nad tým mávnu rukou ako nad akademickým snobizmom, ale rozdiel tam jednoducho vždy bude. Nemusí byť relevantný pre vaše hodiny, nemusí byť dokonca vôbec dôležitý pre to, ako dobre lektor učí, no jedným si môžete byť istí: vyštudovaný lektor, ktorý pozná vzťahy latinčiny, francúzštiny a angličtiny, britskú a americkú históriu a reálie, bude mať vždy navrch.

Prečo? Jednoducho preto, že niečo tak komplexné ako jazyk má hĺbku, ktorú človek ani jeho perfektným ovládaním nedosiahne. Skrátka: je rozdiel medzi výborným používateľom jazyka a jazykovým odborníkom, teda profesionálom. Ak by som si mal ja osobne vybrať, určite si zvolím vyštudovaného jazykára. Ten vám jednoducho povie veci, o ktorých nevyštudovaný netuší. Akú to má hodnotu pre vás je už samozrejme úplne iná vec a opäť váš názor a rozhodnutie.

3. Native speaker je najlepšia voľba lektora

Opäť áno aj nie. Rodený hovoriaci alebo native speaker má svoje výhody a nevýhody. Pozrime sa najprv na výhody, ktorými sa tu oháňa každý cudzinec už od 90-tych rokov bez ohľadu na jeho schopnosť učiť: dokonalý prízvuk, perfektná znalosť fráz a idiomov, neznalosť slovenčiny (ergo rovnaký faktor nevyhnutnosti ako pri cestovaní, viď vyššie) a iné kultúrne pozadie. Oproti tomu stoja zriedkavo vyslovované nevýhody: vysoká cena, často absencia akejkoľvek učiteľskej a/alebo jazykovej kvalifikácie, neznalosť slovenčiny a iné kultúrne pozadie. To, že native speaker nevie po slovensky, nepozná slovenskú kultúru a reálie v kombinácii s absentujúcim učiteľským vzdelaním totiž znamená, že často nemá ani tušenie o tom, s čím majú slovenskí študenti angličtiny problémy – a ak náhodou vie s čím, tak nevie prečo to tak je. Ako to má potom niekomu efektívne vysvetliť?

Verte či nie, je to dosť veľký a dôležitý rozdiel. Samozrejme, nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca, no moja osobná skúsenosť hovorí jasne: samotný fakt, že lektor je native speaker nevypovedá o jeho kvalite vôbec nič. Štatisticky mám dokonca s native speakermi, česť výnimkám, negatívnejšie skúsenosti ako so slovenskými lektormi.

Myslite preto na to, že slovenskí lektori majú vo veľa veciach výhodu. Opäť platí to isté, čo v predošlom bode – ide len o to, akú to má hodnotu pre vás. Native speaker má zmysel pokiaľ chcete konverzovať a potrebujete pochytiť správnu výslovnosť, frázy a prízvuk. A nalejme si čistého vína – slovenských lektorov, ktorí tieto veci ovládajú, je veľmi málo. Napriek tomu však nevnímajte native speakrov ako jednoznačne lepšiu alternatívu. Majú svoje pre a proti takisto ako Slováci. Ak natrafíte na Slováka, ktorý ovláda vyššie uvedené, je to jasná voľba nad native speakrom – ale pripravte sa na to, že nebude lacnejší.

4. Neoplatí sa zabíjať čas gramatikou, treba konverzovať

Môj názor? Nepravda. Napriek tomu, že moje hodiny sú prevažne konverzačné, neznamená to, že gramatika sa odsúva bokom. Množstvo ľudí vníma učenie sa gramatiky ako protiklad ku konverzácii. U dobrého lektora je však opak pravdou: gramatiku vie naučiť (samozrejme po nevyhnutnom teoretickom úvode) aj konverzačnými technikami.

Odpor k starým známym gramatickým cvičeniam v podobe doplňovačiek do textu je prirodzený. Názorov na možnosť, vhodnosť a nevyhnutnosť ich použitia je nekonečne veľa, aj tu však platí, že akási stredná cesta je zrejme najvhodnejším prístupom. Tváriť sa, že angličtina sa dá naučiť bez jednej zmienky o gramatike, (áno, pozerám sa na teba, Callanova metóda) je často marketingový ťah pre lenivých študentov.

Predstava, že sa nebudem zaoberať nudnými cvičeniami je ,samozrejme, lákavá. Napriek tomu môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že pokiaľ sa k nim pristupuje systematicky, profesionálne a fundovane, sú veľmi efektívnym nástrojom pre rýchly pokrok.

Gramatika má vo svete výučby jazyka svoje miesto. Klameme sami seba, ak predpokladáme, že sa bez nej zaobídeme. Akú techniku lektor zvolí je na ňom, no určite nie je pravdou, že jedinou potrebou na hodinách angličtiny je voľne konverzovať. Nepristupujte preto k systematickej gramatickej príprave s predsudkami, ktoré vo vás vytvorili nekvalifikovaní učitelia. Tí lepší vám ukážu, že gramatika nie sú len tabuľky.

5. Ovládať detaily výslovnosti nie je dôležité

Neustále sa stretávam s tým, že pri vysvetľovaní výslovnosti niektorých zvukov študenti reagujú s prekvapením a slovami, že toto im nikto v živote nehovoril. Ide pri tom o úplne základné veci ako rozdiely medzi jednoduchým v a dvojitým w alebo techniky vyslovovania θ a ð (neznelé a znelé „th“).

Poznám lektorov s viac ako desaťročnými skúsenosťami, ktorí tieto detaily jednoducho nie sú schopní nie len naučiť, ale ani sami ich neovládajú. Nie, neočakávam, že každý Slovák bude mať dokonalý prízvuk, ani ja ho nemám (ani nikdy mať nebudem, keďže som Slovák, duh). Na druhej strane je až zarážajúce, aká malá dôležitosť sa prikladá fenoménom, ktoré behom prvých pár sekúnd prezradia o vašej angličtine tak veľa a ktoré, pokiaľ sú nezvládnuté, režú do uší každému slušnému spíkrovi.

Neberte to ako nedôležité detaily. Dávajte si záležať na tom, aby váš lektor rozprával tak, ako má, a aby to naučil aj vás. Viem, nie je jednoduché kontrolovať ľudí v niečom, čo vás majú naučiť. Aby však lektor používal slovenské zvuky v angličtine, to by už konečne mohlo prestať.

Hľadajte ľudí, ktorí sú jednak v tomto ohľade vzdelaní (opäť sa odvolám na lingvistické vzdelanie – jeho súčasťou je fonetika, ktorá toto do detailu rozpitváva) a jednak schopní, teda správnu výslovnosť ovládajú nielen teoreticky, ale aj prakticky. Ušetríte si tým veľa času aj peňazí, ktoré budete musieť minúť na hodiny odnaúčania sa zlozvykov, ktoré vám zlí lektori tolerovali.

Týchto päť vecí zďaleka nie je vyčerpávajúcim zoznamom všetkých pomýlených predstáv o učení (sa) angličtiny a cudzích jazykov vôbec. Cítil som však potrebu poukázať aspoň na zopár tých najdôležitejších. Dôvod bol pritom úplne jednoduchý: dennodenne to vysvetľujem študentom na hodinách. Ušetrite robotu sebe aj ostatným: myslite na to pri výbere lektora alebo školy, a nezabudnite to vysvetľovať aj ľuďom vo vašom okolí. Spoločne tak snáď vytvoríme o čosi lepšie a príjemnejšie prostredie jazykového vzdelávania :)