Príbeh prvý

Vybrali sme sa s mužom do našej obľúbenej gréckej reštaurácie. V tých časoch jej ešte šéfoval starší Grék, veľmi úslužný to pán. Keď tak spätne na neho spomínam, viem, že som mala rada jeho istým spôsobom upokojujúci úsmev a tip-top jednanie.
Akonáhle sa noví hostia ukázali vo dverách jeho podniku, ponáhľal sa im v ústrety, privítal ich miernym úklonom hlavy doboku, podal ruku, odobral a zavesil kabáty a už aj ich viedol k niektorému z prázdnych stolov, žmurkajúc na najbližšieho voľného čašníka, aby priniesol jedálny lístok.

Keď práve nik nový neprichádzal, prechádzal sa pomalým krokom pomedzi stoly a hoci neovládal veľmi nemčinu, lepšie povedané takmer vôbec, predsa sa tými pár slovami každého spýtal, či je všetko, ako má byť a či jedlo chutí.
V ten deň si môj muž z ponuky vybral rybu.
Kým čakáte na jedlo, prinesú vám aperitív, po ňom nápoje a v tejto reštaurácii aj šalát s bagetou, ktorý sa konzumuje pred hlavným jedlom. Nuž sme sa doň s chuťou pustili.
Po chvíli k nášmu stolu opäť podišiel šéf a ďalšie slová adresoval priamo mužovi:
"Fisch fertig..." (Ryba hotová...)
Muž sa naňho priateľsky usmial a vraví: "Super, tak mi ju môžete doniesť."
Šéf sklamane pokrútil hlavou a pokračoval: "Nein, Fisch fertig!"
Na to opäť muž s trochu nechápavým úsmevom zopakoval, že sa na ňu teší, a že i keď má ešte nedojedený šalát na stole, tak kľudne môžu rybu servírovať. Takmer prázdne brucho mu nedovoľovalo zapodievať sa hlbšie drobnými nuansami v reči ausländrov.
Zo svojej pozície som pobavene pozorovala oboch diskutujúcich a šípila, že tu niečo nesedí. Náš Grék sa zjavne začal potiť a v očiach som mu videla jemné náznaky trápenia sa niekoho, kto chce čosi vysvetliť a nevie nájsť tie správne slová.
Keď sa po tretíkrát snažil vysvetliť, že Fisch je fertig, otočila som sa k mužovi a vravím mu: "Ale vieš, on ti možno chce naznačiť, že sa ryba minula, nie že je hotová..."
V tom momente sa oči šéfa rozžiarili a on začal po mne radostne opakovať: "Ja, Fisch ist alle!" (ryba sa minula)