Prečo zahŕňať priebežné testy do procesu učenia?

Prečo zahŕňať priebežné testy do procesu učenia?

Published on: 15. 4. 2022 Author: Martin S.

Testy a písomky asi vždy boli a vždy budú neoddeliteľnou súčasťou škôl a vzdelávacích zariadení po celom svete. Používajú sa primárnea (žiaľ) väčšinou výhradneako meracie nástroje. Čo ak by som vám povedal, že pravidelnými testami sa dokážete naučiť viac látky za rovnaký, niekedy dokonca kratší, časový úsek? Aby som vám to pomohol lepšie pochopiť, dovolím si citovať filozofa Francisa Bacona: "<i>Ak si prečítate kúsok textu 20-krát, nenaučíte sa ho naspamäť ľahšie, ako keď si ho prečítate 10-krát a z času na čas ho skúšate recitovať, pričom si pomáhate textom, ak vám zlyhá pamäť</i>". Skúšanie a testy teda neslúžia len na ohodnotenieštudenta, ale ak sú správne modelované a časované, tak aj na jeho zlepšovanie sa pri učení. Je to spôsobené tým, že pri úsilí, ktoré vyvíjame pri tom, ako sa snažíme si spomenúť na nejakú vec, posilňujeme v mozgu prepojenia, ktoré s danou vecou súvisia - teda sa učíme!

Aký je však najlepší pomer učenia sa a skúšania? Táto myšlianka zaujala v roku 1917 psychológa Arthura Gatesa. Po sérii štúdií prišiel k záveru: "<i>čas venovaný učeniu sa, by mal tvoriť 30-40% celkového času učenia, zvyšok by mali tvoriť nácvik/testy/skúšanie</i>". V praxi to znamená, že približne tretinu celkového času by sme mali venovať samotnému učeniu a zvyšok testovaniu, ktoré nemusí byť hodnotenéavšak študenti by ho mali vykonávať so 100% snahou aby sa maximalizovali učebné benefity testu.

Ďalšou prirodzenou otázkou je, kedy je najvhodnejší čas na test? Je lepšie dať jeden veľký test na konci preberaného celku, alebo radšej menšie, čiastočné testy počas preberania celku? Ktorá metóda ponúka najviac výhod? Tu nám na pomoc prichádza Herbert F. Spitzel so svojím obrovským experimentom, ktorého sa zúčastnilo 3 605 študentov. Nechal ich jedenkrát študovať 600 slov dlhý článok (primeranej náročnosti pre ich vek). Potom ich rozdelil do ôsmych skupín a každú skupinu v nasledujúcich dvoch mesiacoch podrobil niekoľkým testom (otázky boli typu multiple-choices 5 možnosťami). Študenti pritom vopred nevedeli, kedy budú testovaní. Výsledky rôznych skupín sa ohromne líšili. Skupiny, ktoré písali 1-2 testy v prvom týždni po dočítaní článku, získali na konečnom teste (konajúcom sa po 2 mesiacoch) 50% správnych odpovedí(myslite na to, že čítali článok len raz). Na rozdiel od nich, skupiny, ktoré mali prvý test viac ako dva týždne po prečítaní článku, získali na konečnom teste 30% správnych odpovedí. Spitzel teda okrem toho, že preukázal ako testovanie napomáha učeniu, ukázal aj, že je lepšie vykonávať ho radšej skôr ako neskôr.

Ako sme teda mohli vidieť, pravidelné a správne testovaniedokáže skutočne napomôcť učeniu a mali by sme sa naň teda skôr pozerať ako na nástroj učenia a skvelú techniku, nie ako na strašiaka, ktorý nám chce spôsobiť problémy. Všetky tieto metódy testovania používam pri sebe a rovnako ich aplikujem aj pre mojich študentov. Ak tak ešte nerobíte aj vy, teraz je tá najvhodnejšia chvíľa, kedy začať!