Rakúsko-maďarské vyrovnanie - Dualizmus
- rozdelenie na dva rovnocenné štáty Rakúsko ( Predlitavsko )
Uhorsko ( Zalitavsko )
- zmena názvu na Rakúsko-Uhorsko
- dualizmus- spojenie 2 št. celkov, ktoré mali spoloč. panovníka a spoločné riadenie niekt. dôležitých št. záležitostí
- spoločný panovník František Jozef I. - do roku 1916
- ministerstvo zahraničia, vojny a ríšskych financií
- colné územie, štátna banka, mena - koruna
- štátne zriadenie - monarchia
- hlavné mesto Viedeň
- jazyk - nemčina, maďarčina, latinčina
- násilná maďarizácia
- 1875 – vláda - premiér maď. vlády Tisza vyhlásil : ,,Slov.národa v Uhorsku niet“, zrušil gymnázia, budovy predal, peniaze zhabal a z nich založil -
1883 Nitra- Hornouhorský vzdelávací spolok Femke (Felvídek)
- nástroj maďarizácie (kurzy maďarčiny, knižnice, det. opatrovňe, podujatia),
- únos detí zo sl. rodín do maď. na pomaďarčenie

Rozdelenie monarchie vplývalo na Slovákov najvýraznejšie v oblasti národnostných aktivít a budovania národnej identity. Uhorská vláda, ktorá po roku 1867 upevnila svoju moc aj na území dnešného Slovenska silne potláčala akékoľvek prejavy národnostných aktivít na svojom území s výnimkou maďarizácie. Povinná výučba maďarského jazyka, zavedenie tohto jazyka ako úradného a šírenie maďarskej kultúry najmä cez prevýchovu mládeže a distribúciu tlače a literatúry mali za cieľ vytvorenie homogénnej spoločnosti s maďarskou identitou. V 19. storočí bola takáto politika reakciou na množstvo národných hnutí v Európe vo svete a Uhorsko nebola jediná krajina, ktorá sa pokúšala preorientovať národnostnú identitu obyvateľstva v prospech vládnucej vrstvy (napr. Osmanská ríša). Národnostne homogénne územia boli považované za politicky ľahšie ovládateľné a teda výhodnejšie pre vládnucu vrstvu.