Chemické zlúčeniny sa označujú vzorcami. Vzorec je zložený z podstatného a prídavného mena.
Podstatné meno + prídavné meno = vzorec
Podstatné meno udáva druh zlúčeniny a označuje časť s väčšou elektronegativitou. (ak je zložená z atómov jedného prvku, má príponu -id, chlorid, oxid)
Prídavné meno označuje časť zlúčeniny s menšou elektronegativitou a má príponu valenčnú – t.j. podľa oxidačného čísla príslušného prvku (NaI – sod-ný, CaII – vápe-natý)
V slovenskom názve je poradie – podstatné meno, potom prídavné meno.
Vo vzorci je ale poradie opačné
Príklady: chlorid sodný NaCl
oxid horečnatý MgO
bromid draselný Kbr
oxid kremičitý SiO2
Na to, aby ste napísali správne vzorec a odvodili správny názov zlúčeniny, potrebujete poznať oxidačné číslo daného prvku. Existuje 5 pravidiel na určovanie oxidačného čísla:
1. Oxidačné číslo atómu prvku je nula. ( H2, O2, P4, S8)
2. Oxidačné číslo ľubovoľného jednoatómového iónu odvodíme z jeho náboja. Katión Cu2+ má náboj 2. 1,602.10-19 C a jeho oxidačné číslo je +II.
3. Oxidačné číslo atómu vodíka v zlúčeninách, napr. H2O, NH3, HCl, je vždy I, len v hydridoch kovov, napr. NaH, CaH2 je -I.
4. Oxidačné číslo atómu kyslíka v zlúčeninách napr. H2O, HgO, SO2 je -II, len v peroxidoch, napr. H2O2, NaO2 je -I, a v jednej zlúčenine je výnimočne +II (zlúčenina OF2 – čo je oxyfluorid, v dôsledku toho, že fluor je elektronegatívnejši ako kyslík; elektronegativita F = 3,98 a elektronegativita O = 3,44)
5. Vo vzorcoch viacatómových častíc (molekúl, iónov) sa oxidačné číslo atómov jednotlivých prvkov určí tak, že sa elektróny, ktoré sa zúčastňujú na väzbe, vždy pridelia atómom s väčšou elektronegativitou. Súčet oxidačných čísel všetkých atómov v častici sa musí rovnať počtu elementárnych nábojov častice.
6. Hydroxidy majú všeobecný vzorec M(OH)n, kde n nadobúda hodnoty 1 až 4, OH- je hydroxidový ión, a M je atóm kovu.
7. Sulfidy sú soli kyseliny sulfánovej H2S a sú obdobou oxidov. Vzorce sulfidov môžeme ovodiť náhradou kyslíka sírou (síra má tak ako kyslík oxidačné číslo -II, )
8. Kyslíkaté kyseliny (OXOKYSELINY) sú trojprvkové zlúčeniny, a majú všeobecný vzorec HxAyOz, kde A je kyselinotvorný prvok; x má pri jednoduchších kyselinách hodnotu 1 až 6, y 1 až 2, z 1 až 7.