Jeho, jej, ich sú privlastňovacie zámená, ktoré sa používajú na vyjadrenie vlastníctva. Tieto zámená sa nemenia podľa rodu ani čísla podstatného mena, t. j. sú nesklonné.

Rozdiel medzi nimi:
· jeho = niečo patrí jemu (mužovi, synovi), napr. Jeho auto je modré.
· jej = niečo patrí jej (žene, dievčaťu), napr. Jej kniha leží na stole.
· ich = niečo patrí im (viacerým osobám), napr. Ich dom je veľký.

Základné zámená majú tvar on, ona, oni/ony, zatiaľ čo privlastňovacie zámená majú tvar jeho, jej, ich.
· On má bicykel. → Jeho bicykel je nový.
· Ona píše knihu. → Jej kniha je zaujímavá.
· Oni bývajú na byte. → Ich byt je veľký.

Dobrý deň,
uvediem príklady, z nich by to malo byť zrozumiteľné:
Požičaj mi jeho bicykel. (čí bicykel - jeho - osobné privlastňovacie zámeno)
Jeho som už dávno nevidel. (koho, čo som nevidel? - jeho, základný tvar N sg. ON - osobné základné zámeno)
Stretol som jej mamu. (čiu mamu? - jej - osobné privlastňovacie zámeno)
Ty si sa jej zdôverila? (komu, čomu si sa zdôverila? - jej, základný tvar N sg. ona - osobné základné zámeno)
Viem to od ich priateľov. (od čích priateľov? - ich - osobné privlastňovacie zámeno)
Vidím ich na druhej strane ulice. (koho, čo vidím? - ich, základný tvar v N pl. oni, ony - osobné základné zámeno)
Na privlastňovacie zámená jeho, jej, ich sa vo vete pýtam čí, čia, čie a nedajú sa skloňovať. Na osobné zámená sa pýtam vhodnou pádovou otázkou a môžem ich skloňovať vo všetkých pádoch.