ČO JE KRIVKA NASÝTENEJ PARY?

V p–T diagrame (tlak–teplota) je krivka nasýtenej pary hranica medzi kvapalinou a parou.
To znamená:

Na tejto krivke môže existovať kvapalina aj para v rovnováhe.

Každý bod na tejto krivke udáva rovnovážnu teplotu a tlak varu látky (napr. vody) – teda tzv. bod varu pri danom tlaku.
TROJNÝ BOD (Triple Point)

Trojbod je unikátny bod, kde súčasne existuje v rovnováhe pevná látka, kvapalina aj para.
Pre vodu je:

Teplota: 0,01 °C

Tlak: 611,657 Pa

Tento bod leží na priesečníku:

Krivky tuhnutia (tuhé – kvapalné skupenstvo),

Krivky varu (kvapalina – para),

Krivky sublimácie (pevná látka – para)

Preto ho niektorí označujú ako začiatok krivky nasýtenej pary, lebo nižšie tlaky už neumožňujú existenciu kvapaliny – len sublimáciu.
A ČO JE TA A PA?

Niektoré zdroje (napr. fyzikálne zbierky alebo učebnice strednej úrovne) môžu nepresne alebo rôzne označovať body na diagrame.

Ta: môže byť označenie teploty tuhnutia vody (0 °C), ktorá platí pri tlaku pa = 101325 Pa (normálny atmosférický tlak).

V tomto prípade nejde o trojný bod, ale o klasickú teplotu tuhnutia (alebo topenia) pri bežnom tlaku.

A tu vzniká zmätok:

Niektoré zdroje:

začínajú krivku nasýtenej pary od trojného bodu (čo je presnejšie),

iné považujú za začiatok bod, kde kvapalina vzniká pri normálnom tlaku (napr. 0 °C, 1 atm).A ČO TO MÁ SPOLOČNÉ S KRIVKOU TOPENIA A SUBLIMÁCIOU?

Na fázovom diagrame máš tri základné krivky:

Sublimačná krivka – medzi tuhým skupenstvom a parou.
Končí v trojnom bode.

Topenie (tuhnutie) – medzi tuhým a kvapalným stavom.
Začína v trojnom bode.

Krivka nasýtenej pary (varu) – medzi kvapalinou a parou.
Taktiež začína v trojnom bode a končí v kritickom bode.