Nukleofilné substitúcie éterov prebiehajú za špecifických podmienok a vedú k vzniku určitých produktov, ktoré závisia od typu éteru a použitého nukleofilu.
- Étery majú na kyslíku voľný elektrónový pár, čo im dáva určitú zásaditosť, ale na rozdiel od alkoholov nemajú kyslé vlastnosti
- Nukleofilná substitúcia na éteroch je menej bežná a náročnejšia ako na alkylhalogenidoch, pretože väzba C–O je pevnejšia a éter je menej reaktívny.
- Na aktiváciu éterov pre nukleofilnú substitúciu je často potrebné použitie kyslých podmienok (napríklad prítomnosť silnej kyseliny, napríklad HBr alebo HI), ktoré protonujú kyslík a tým zvyšujú elektrofilitu uhlíka viazaného na kyslík.
- Reakcia prebieha najčastejšie cez mechanizmus S_N2 (pri primárnych alebo sekundárnych alkylových skupinách) alebo S_N1 (pri terciárnych alkylových skupinách), kde nukleofil atakuje uhlík viazaný na kyslík a zároveň odstupuje skupina –OR (odstupujúca skupina je v tomto prípade alkoxyskupina alebo jej protonovaná forma)
- Reakcia vyžaduje vhodný nukleofil, ktorý má voľný elektrónový pár a je schopný atakovať elektrofilný uhlík.
- Typické reakčné podmienky sú zahriatie a prítomnosť kyslých alebo zásaditých činidiel, ktoré môžu pomôcť aktivovať éter

- Pri nukleofilnej substitúcii éterov vznikajú najčastejšie alkohol a alkylový derivát nukleofilu.
- Napríklad pri reakcii dimetyléteru s halogenovodíkom (HBr, HI) vzniká metanol a alkylhalogenid.
- Pri reakcii s hydroxidom vznikajú alkohol a príslušný alkoxid.
- Pri dehalogenácii polychlórovaných bifenyly (PCB), ktoré obsahujú éterové väzby, nukleofilná substitúcia vedie k rozkladu PCB na polyhydroxylované bifenyly, fenoly a ďalšie produkty
- Produkty môžu byť tiež éterifikované deriváty, ktoré vznikajú čiastočnou substitúciou alebo štiepením pôvodného

Nukleofilná substitúcia éterov je taká reakcia, kde nejaká látka, ktorá má voľný elektrónový pár (nukleofil), napadne uhlík viazaný na kyslík v éteri. Aby sa táto reakcia mohla dobre uskutočniť, často treba éter najprv "aktivovať" – napríklad pridať kyselinu, ktorá pomôže urobiť väzbu na kyslíku slabšou. Potom nukleofil "vymení" jednu časť éteru, a výsledkom sú zvyčajne alkohol a nejaký nový organický produkt, napríklad alkylhalogenid alebo iný derivát. Táto reakcia nie je taká jednoduchá ako pri iných zlúčeninách, lebo éter je dosť stabilný, takže treba správne podmienky – teplo, kyseliny alebo silný nukleofil. V priemysle alebo laboratóriu sa tieto reakcie využívajú napríklad na rozklad škodlivých látok ako PCB, kde sa éterové väzby štiepia a vznikajú menej nebezpečné látky

Takže ak chceš nukleofilne nahradiť časť éteru, musíš mať dobrý nukleofil, vhodné podmienky (často kyslé a teplo) a výsledkom sú alkohol a nový derivát, ktorý vznikol náhradou jednej skupiny v éteri

Laura,
étery sú zásaditejšie ako alkoholy. Na kyslíku je voľný elektrónový pár. Étery preto reagujú so silnými kyselinami za vzniku alkoxóniových solí (podobne aj alkoholy). Tieto soli sú pomerne nestále a rozkladajú sa na pôvodné zlúčeniny.