6) Prvky funkcie sú nešťastne definované pre stredoškolákov, ale jedná sa o definičný obor (všetky možné hodnoty vstupné hodnoty [v tvojom prípade premenná "x"]) a obor hodnôt (všetky možné výsledné hodnoty [výsledok "y"]). Keďže tvoja funkcia je v jednoduchosti lineárna, tak premenné (z definičného oboru) môžu byť z celej série reálnych čísel (funkcia je definovaná pre všetky hodnoty), teda D(f) = (-∞; ∞) a potom aj výsledné hodnoty (z oboru hodnôt) sú v množine H(f) = (-∞; ∞). Predpokladám že tento príklad ste dostali na preverenie vedomostí.
7) Slovný opis funkcie je niečo s čím som sa nejako nestretol. Podľa mňa je to len zle formulovaná otázka.
9) Ako som spomínal, tak pre isté hodnoty "x" sa priradzujú hodnoty "y". V prípade a) riešime aké hodnoty dosahuje funkcia ak premenné sú od -2 až po nekonečno. Samotné zátvorky naznačujú, či daný bod patrí do danej množiny (označované ostrými zátvorkami <> ) alebo či daný bod nepatrí do množiny (označované guľatými zátvorkami () [hodnoty nekonečno sa výhradne zapisujú guľatými zátvorkami]). Keďže máš iba jednoduchú lineárnu funkciu, tak si vieme obor hodnôt vyjadriť krajnými hodnotami. pre x = -2 je potom y = 8 a pre x = ∞ je to jednoducho y = -∞. Usporiadaním týchto krajných bodov a zahrnutím toho, že výsledná hodnota 8 je súčasťou hodnôt si vieme zapísať obor hodnôt ako H(f) = (-∞; 8>. Časť b) používa zložené zátvorky "{}". Tie sa používajú pri vypísaní špecifických hodnôt, konkrétne 2 a 7. Môžeme si to povedať spôsobom "Aké body x potrebujem, aby som mal výsledné hodnoty 2 a 7?". Prepočtom si vieme zistiť, že pre y = 2 máme x = 1 a pre y = 7 je x = -1,5. Usporiadaním od najmenšieho po najväčší vieme potom vytvoriť množinu D(f) = {-1,5; 1}.