Rimania prišli vo veľkej presile, utáborili sa pri Dunaji, na hranici územia obývaného slovanskými kmeňmi. Prišli ako okupanti s cieľom podrobiť si slovanské obyvateľstvo, urobiť si z nich otrokov, zabrať ich územie a využívať všetko, čo táto úrodná zem ponúka.
Keď prišla družina Slovanov pozdraviť ich a zistiť, prečo Rimania prišli, rímsky cisár ("Riman-cár") vedomý si toho, že je v presile, im to rovno povedal: "Ja som pán Rímu a Rím je pán svetu" "Skloníte šije i vy. Tie krásne roviny, túto zem vašich dedov dostane ľud iný. A spurné rody vaše pôjdu Rímu slúžiť, strážiť nám naše stáda, polia naše plúžiť" (=orať)
Slovania sa však nedali zastrašiť pyšnými cisárovými rečami, nepodriadili sa mu, ale zaútočili na Rimanov, aj keď vedeli, že proti takej presile nemajú šancu prežiť. Aj keď všetci v boji zomreli, každý z nich zabil mnoho Rimanov a tento ich odvážny čin Rimanov vydesil, vrátane samotného rímskeho cisára, ktorý nebol zvyknutý na to, že by sa mu niekto nepodriadil. Hrdinami sú preto, že si z dvoch možností: žiť ako otrok alebo zomrieť v boji ako slobodný človek vybrali tú druhú.

V básni Mor ho! sú praví hrdinovia Slovania, pretože básnik Sam Chalupka chcel ukázať, že odvážni a spravodliví ľudia nie sú tí, čo vládnu silou (ako Rimania), ale tí, čo majú dobré srdce, chránia slabších a bojujú za slobodu.

Rimania v básni chcú moc a bohatstvo, ale Slovania bojujú za pravdu a slobodu – preto sú oni skutoční hrdinovia.