Prísudok je hlavný vetný člen dvojčlennej vety. Na prísudok sa pýtame otázkami typu: Čo robí?...
Predmet sa viaže na prísudok, rozvíja ho. Na predmet sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu (podmet).

Ahoj. Základný rozdiel je ten, že prisudok je sloveso, pýtaš sa čo robí? Predmetom je väčšinou podstatné meno, prídavné, zámeno... Ale nie sloveso.

Ahoj Andrej, opíš mi trošku viac ykonkretizovane tematický celok a aktuálnu tematiku, ktorú preberáte a napíšem ti podrobnejšie vysvetlenie

Prísudok je základný vetný člen, na ktorý sa pýtame otázkami: Čo robí podmet? Čo sa s podmetom deje? Vyjadruje určitý dej, stav alebo vlastnosť a prisudzuje ich podmetu. Najčastejšie sa vyjadruje slovesom, ktoré vyjadruje osobu, číslo, čas a spôsob (sloveso je v určitom tvare).
napr. Fialka vonia. ... prísudkom je vonia
Beáta má dlhé vlasy. .... prísudkom je má vlasy.

Pri prísudku rozoznávame:
1. slovesný prísudok
a) určitý tvar plnovýznamového slovesa - napr. návšteva odišla,
b) určitý tvar neplnovýznamového slovesa + neurčitok plnovýznamového slovesa - napr. strýko musí cestovať, turista sa chce ubytovať,
2.) menný prísudok - určitý tvar pomocného slovesa + podstatné meno - napr. Mama je učiteľka. (prísudok: je učiteľka), Kolegyňa bola chorá. (prísudok: bola chorá)

PREDMET je naopak rozvíjací vedľajší vetný člen, ktorý dopĺňa alebo bližšie určuje význam slovesa v prísudku. Na predmet sa pýtame všetkými pádovými otázkami okrem nominatívu (nominatívom sa totiž vždy pýtame na podmet!!!). napr.
Dreva máme dosť. (Genitív - Čoho máme dosť?)
Voláš Terke. (Datív - Komu voláš?)
Počujem hlasy. (Akuzatív - Čo počujem?)
Premýšľali sme o tebe. (Lokál - O kom sme premýšľali?)
Stavbári meškali s výstavbou. (lnštrumentál - S čím meškali?)
Predmet vždy označuje osobu, vec, udalosť a pod., ktorá je dejom slovesa zasiahnutá. Býva vyjadrený podstatným menom, zámenom, aj spodstatneným prídavným menom.