Keď sa hliník dostane do krvného obehu, jeho následné spracovanie je rovnaké a nezávisí od cesty podania do organizmu.
Asi 90 % hliníka sa naviaže v krvi na transferín, kde však železo nenahrádza, nakoľko väzobná afinita hliníka k transferínu je 100 x nižšia ako pri železe. Zvyšných cca 10 % hliníka sa viaže na citrát, fosfát
a citrát-fosforečné komplexy.
Biologicky dostupný hliník sa vo viac ako 98 % vylučuje z krvi cez obličky močom. Sila väzby hliníka na transferín je veľmi slabá a v ob- ličkách je hliník ľahko odstránený a následne vylúčený močom. Zo zostávajúcich 2 % hliníka je 0,5 % prítomného v plazme a zvyšok sa ukladá do rôznych tkanív a orgánov.
Hlinik podaný intravenózne- o tom nemám žiadne informácie. Intramuskulárne pri vakcinácii ako adjuvans. To je eliminované relatívne rýchlo. Jedná sa o veľmi nízke hladiny Al(OH)2, V 100 gramoch špenátu napríklad nájdeme okolo 900 mikrogramov alumínia. Pri PVC vakcinácii je v tele približne 1 320 mikrogramov hliníka. Avšak toto množstvo sa uvoľňuje dlhú dobu, mesiac i viac.