postaci mi 1,2,7,9,10

1. Dôležitým príkladom pozdĺžneho vlnenia je zvuk. Membrána bubna
striedavo stláča a rozpína vzduch a vytvára pozdĺžnu zvukovú
vlnu, ktorá sa šíri vo vzduchu.
V pevných látkach sa stretávame s oboma typmi vlnenia – priečnym
i pozdĺžnym. Platí, že pozdĺžne vlnenie vyvoláva zmenu objemu danej
látky, zatiaľ čo priečne vlnenie vyvoláva zmenu jej tvaru. Pevné látky sa bránia zmene tvaru a objemu. Pri naťahovaní alebo skrúcaní cítime napätie v látke. Preto sa bude v pevných látkach šíriť pozdĺžne aj priečne vlnenie.
V tekutinách sa môže šíriť iba pozdĺžne vlnenie. Okrem týchto dvoch typov sa stretávame ešte s povrchovými vlnami, ktoré sa šíria na rozhraní prostredí, napríklad na rozhraní vody a vzduchu – na vodnej hladine. Časti vody sa pohybujú po kružnici, prípadne po elipse.
Všetky doteraz spomenuté vlnenia nazývame postupné vlnenia. Okrem
nich existuje stojaté vlnenie – priečne i pozdĺžne.
Stojaté vlnenie vzniká napríklad na strunových hudobných nástrojoch, kde počet uzlov a kmitní závisí od ich frekvencie. Základný tón vznikne pri stojatej vlne s jednou kmitňou uprostred, pri tzv. prvej harmonickej frekvencií. Druhý, ak stojaté vlnenie má dve kmitne. Podobne to funguje aj pri stojatom vlnení, ktoré vznikne na pružine. Ak by sa skladali dve proti sebe postupné vlnenia s rôznymi amplitúdami, potom by vzniklo okrem stojatého vlnenia aj postupné vlnenie, ktoré by sa šírilo v smere vlny s väčšou amplitúdou. Takýto prípad nastáva napríklad v rádiolokátoroch pri čiastočnom odraze elektromagnetickej vlny na konci vlnovodu, ktorým sa vlna privádza k vysielacej anténe.