Absolútna hodnota práce na p-V diagrame je rovná ploche pod krivkou deja ktorým sa sústava mení. Keď chceme zistiť pri ktorom z daných dejom vykonal plyn najväčšiu prácu, pýtame sa teda, pod ktorým dejom je najväčšia plocha - to je pod dejom 1-2-5.
Zmena vnútornej energie je pri všetkých štyroch dejoch rovnaká, pretože vnútorná energia je tzv. stavová veličina, čo znamená, že jej zmena závisí iba od jej konečného a počiatočného stavu. A keďže všetky deje majú rovnaký konečný a počiatočný stav tak z toho vyplýva, že pre všetky deje bude mať zmena vnútornej energie rovnakú hodnotu.
A teraz s tým teplom: z prvého zákona termodynamiky vieme že: (delta)U = q + w a teda q = (delta)U - w. Pýtame sa kedy je táto hodnota najväčšia - keďže (delta)U je rovnaká pre všetky 4 deje tak to bude závisieť len od hodnoty práce. Teda to bude vtedy, keď bude mať práca veľmi veľkú zápornú hodnotu. Zápornú preto, lebo pri týchto dejoch práca nikdy nemá kladnú hodnotu (vždy sa práca vykonáva - systém stráca energiu a hodnota práce je záporná) a teda teplo bude najväčšie vtedy, keď sa vykoná najväčšia práca, čo je tiež pri deji 1-2-5. Laicky povedané - aby sa zmena vnútornej energie zachovala rovnaká pre všetky 4 deje, sústava bude musieť pri deji kde sa vykoná najviac práce prijať aj najviac tepla. Energia, ktorú sústava prácou "stratí" sa jej takto "vráti".

Ďakujem😊