3. Za prvé si uvedomíme, že ak sa dve kružnice dotýkajú, bod dotyku leži na spojnici ich stredov. Takže, keď si nakreslíme tri kružnice r1, r2, a r3, tak, aby sa každý pár dotýkal, spojnice stredov týchto kružníc vytvoria trojuholník. Pretože bod dotytku medzi každým párom kružníc leží na spojnici stredov (a teda na stranách trojuholníka), dĺžky strán trojuholníka sú známe. Napríklad spojnica strdov kružníc r1 a r2 má dĺžku 48 + 36 = 84 mm. Týmto spôsobom si môžeme overiť, že náš trojuholník má strany o dĺžkach 84 mm, 90 mm, a 78 mm. Aplikovanie sínusovej vety na vypočítanie uhlov by mala byť triviálna záležitosť.

4. Postup pri väčšine takýchto trigonometrických úloch si môžeme objasniť tým, že si odvodíme veľkosť čo možno najviac neznámych uhlov. V tomto príklade dokonca vieme jednoducho dovodiť veľkosti všetkých uhlov. Uhol dole vľavo (priamo pod stožiarom) je 90°. Neznámy uhol v strede je doplnkom 60°, čiže 180° - 60° = 120°. Uhly pri vrchole stožiara si odvodíme z už dvoch známych uhov v oboch trojuholníkoch, nakoľko súčet uhlov každého trojuholníka musí byť 180°. V prípade uhlu hore vľavo pre menší trojuholník získame 180° - 90° - 60° = 30°, a v prípade toho dlhšieho trojuholníka 180° - 45° - 120° = 15°.

Keď už poznáme všetky uhly, malo by byť spočítanie dĺžok strán priamočiarou úlohou. V tomto príklade musíme najprv spočítať dĺžku diagonálnej strany (tej, ktorá zviera uhol 60° so zemou) z údajov pre ten pravý trojuholník (pre ktorý poznáme jednu zo strán - 10 m), a následne si môžeme spočítať výsku stožiara z údajov pre ľavý trojuholník.