Hätte, hätte...
Bolo už čosi po desiatej večer, v televízii na prvom programe bežali večerné správy a práve sa spustila reportáž o nejakej materskej škôlke. Na obrazovke sa zjavila riaditeľka a začala rozoberať aktuálny stav u seba v zariadení. Objednala prvé dávky vakcíny pre svoje kolegyne.
Muž zareagoval okamžite:
- Vidíš, ich už očkujú...
Mala to byť narážka na moju nerozhodnosť. Doteraz som bola v poradovníku niekde ďaleko po jeseni 2021, a tak som s kľudom vravela, že si počkám, ako sa situácia vyvinie. A zrazu sme sa ako zamestnanci škôl vyhupli do druhej prioritnej skupiny (lebo nejako treba minúť zásoby, ktoré nik nechce?).
Nestačila som zareagovať na jeho poznámku, pretože rozhovor v televízii pokračoval ďalej. Riaditeľka zrazu prešla do konjunktívu II. Teda do podmieňovacieho spôsobu, "čo by bolo, keby".... pretože niečo zásadné pri objednávkach zlyhalo. V nemčine konjunktiv II závisí od situácie a času (prítomný, minulý, budúci). Ona začala vo vetách používať hätte, hätte,... pričom som už ani poriadne nedopočúvala, čo sa vlastne stalo. Stačilo mi to jej hätte, hätte.
A tak som nepokračovala v pôvodnej myšlienke, ale tému zakončila úškrnom a známym:
- Hätte, hätte, Fahrradkette...
(niečo ako... Ahaa, výhovorky,samé výhovorky!)