Treba to opraviť: maximálna väzbovosť dusíka je 4 aj napriek tomu, že má na valenčnej sfére 5 elektrónov. Obyčajne je teda trojväzbový, štvorväzbový je napr. v katióne NH4+.!

Oxidačné čísla vyjadrujú nepomer medzi protónmi v jadre a elektrónmi v obale. Keďže protóny svoj počet nemenia jediné, čo nás zaujíma sú elektróny. Elektróny majú záporný náboj, čo znamená, že pokiaľ je v obale atómu viac elektrónov ako protónov v jadre náboj celého atómu bude záporný a opačne pokiaľ by bolo elektrónov menej náboj by bol kladný. Samotné oxidačné číslo určuje o koľko elektrónov je posun a do ktorej strany. Zároveň platí, že prvky bližšie k ľavej strane periodickej tabuľky (alkalické kovy, vodík, kovy alkalických zemín...) Majú tendenciu mať kladný náboj, a že prvky na pravej strane (halogény) zvyknú mať záporný náboj. Dôvodom sú valenčné vrstvy, kde sa všetky atómy snažia mať plnú valenčnú vrstvu. V prípade NH3 máme H-vodík, ktorý má vždy kladný náboj a keďže jeho valenčná vrstva má 2 elektróny, preto má náboj vždy +I. N-dusík je bližšie k pravej strane a do plnej valenčnej vrstvy mu chýbajú 3 elektróny z 8mich, kôli čomu má oxidačné číslo - III.
Väzby zase súvisia s elektrónovími pármi, kde vo všeobecnosti platí, že sa v prírode nemôže vyskytovať elektrón bez páru. Preto pokiaľ H má 1 elektrón tak v prírode sa vyskytuje iba ako H+ I alebo v zlúčeninách prípadne ako H2. Kyslík má párny počet elektrónov, ale do valenčnej vrstvy mu chýbajú 2 preto máva oxidačné číslo - II, keďže väzba nastane iba so vznikom elektrónového páru, kyslík má 2 voľné väzby v NO2 máme dusík s 3 väzbami 1 voľnou a po jednom kyslíku na zvyšných väzbách. Tie kyslíky sú následne čiastočne spojené vlastbou väzbou a čiastočne napojené na daný dusík, čím vzniká 5väzbový dusík s dvoma na seba naviazanými kyslíkmi a jednou voľnou väzbou, ktorou sa naväzuje na uhľovodíky.
Vysvetlil som čo bolo treba?

Ahoj,
Oxidačné číslo je náboj, ktorý by atóm v molekule získal, ak by sme všetky väzbové elektróny priradili elektronegatívnejšiemu atómu.

Napríklad v molekule amoniaku (NH3), je dusík elektronegatívnejší ako vodík. Preto ak by sme teoreticky presunuli elektrón z väzby vodík-dusík na dusík, atóm vodíka by získal náboj 1+, čiže má oxidačné číslo I. Na druhej strane, atóm dusíku príjme 3x1 elektrónov (e-) z väzieb N-H, a získa tak formálne náboj 3-, čiže jeho oxidačné číslo je –III.

Síce molekula etanolu vyzerá komplikovane, oxidačné čísla atómov sa dajú určiť rovnakým postupom. Uhlík je elektronegatívnejší ako vodík a kyslík zas elektronegatívnejší ako uhlík (H < C < O).

Ľavý atóm uhlíka obsahuje 3 C-H väzby a jednu C-C väzbu. Atómy uhlíka si elektróny z väzby C-C rozdelia bratsky (kvôli rovnakej elektronegativite) a nezískajú tak žiaden nový elektrón (náboj). Na druhej strane, elektróny z väzby C-H pripadnú el. neg. uhlíku, a získa tak formálne náboj 3-, čiže ox. číslo –III, vodíky o svoj elektrón prídu a získaju náboj 1+, číže ox. číslo I.

Pravý atóm uhlíka nezíska z väzby C-C nič, a z väzieb na vodík získa 2*1 elektrón (e-). Elektróny z väzby C-O pripadnú el. neg. kyslíku, čiže uhlík formálne stratí jeden elektrón (e-). Spolu: 0 el. z väzby C-C, +2 el. (e-) z väzieb C-H a -1 el. (e-) z väzby C-O... dáva finálny formálny náboj 1-, čiže uhlík má oxidačné číslo –I.

A na záver kyslík. Keďže je elektronegatívnejší ako C a O, získa elektróny z oboch týchto väzieb, čiže formálny náboj 2- a tým pádom ox. číslo –II.

Rovnakým spôsobom sa dá určiť oxidačné číslo vo všetkých zlúčeninách.

Ako skúšku správnosti môžeš sčítať oxidačné čísla všetkých atómov a mal by si dostať nulu pri neutrálnych molekulách, pri nabitých zlúčeninách (katióny/anióny) ich náboj.