Sládkovič vo svojom diele pojal lásku k panne a lásku k vlasti inak ako pôvodca Slávy dcéry: Sládkovič miluje tak Slovensko, ako aj Marínu, chce „obe v jednom objímať“. Preto hneď v prvej strofe spomína pri opise svojej milovanej Maríny „výsosť Tatier“. Ak totiž porovnáva dievčinu s Tatrami, je očividné, že k nej prechováva vrúcne city.

V druhej strofe opäť píše o kráse a pôvabe Tatier a tamojšej prírody, aby to následne porovnal s Marínou, ktorá je mu nadovšetko drahá.

V tretej strofe sa básnik obracia k svojmu národu (srdcia v Tatrách žijúce; rodáci), s ktorým sa chce podeliť o svoj vrúcny cit k Maríne. Nižšie spomína slovanskú bohyňu Ladu (v slovenskom romantizme nezriedkavý jav), ktorá predstavuje, podobne ako Marína, ženskú krásu.