Ide o zastarané umelecké slová, ktoré sa dnes už nepoužívajú, ale v básňach sa môžu vyskytnúť, napr. luna, skon, vesna...

Poetizmy (alebo básnické slová) a knižné slová sú si veľmi blízke. Sú to také slová, ktoré by človek nepoužil v bežnej konverzácii. Sú viac ozdobné, aby ozvláštnili básne a umelecké texty. Môžu sem patriť aj zastarané slová, takže dnes už pôvodný názov nahradilo nejaké nové slovo. Napríklad luna (mesiac), vzlyk/nárek (plač), túha (túžba), atď.

Knižné slová – slová, ktoré znejú v reči nadnesene – odvetiť, ctený, skonať, velebiť, tkvieť. Zaraďujú sa tu aj mnohé zastarané slová, biblizmy, archaizmy. Knižné slová sa využívajú v slávnostných prejavoch, v oficiálnych listoch a pod., poetizmy oproti tomu su slova, ktoré sa vyskytujú čisto v býsniach a majú poetické ladenie a s Poetizmus (iné názvy: básnický/poetický výraz, básnický/poetický obrat, ak ide o slovo: básnické/poetické slovo) je slovo alebo slovné spojenie, ktoré sa považuje za typicky básnické, a ktoré sa tradične používa hlavne v lyrických alebo lyrickoepických dielach (niektoré poetizmy sa pociťujú ako zastarané).

Také sú pomenovania: jarý, krásota, luna, ľnúť, ľúbať, ľúty, milota, peknota, pocel, prelestný, skon, smrtonosný, túha, tucha, vesna, vlahý, vzlyk, žertva atď.

V niketorých spojeniach dochádza k tzv, koncerzii, č je prechod, je však pravdam že väčšu leexikálnu odchýlku si udržžujú poetizmy, dá sa v nich viac konotovať bež v tzv. zastaralých slovách:)