Odpoveď Petra K. mi nejde zobraziť, ale pre zodpovedanie otázky: Keď máme ľadovec(zo sladkej vody -pokiaľ viem nájsť, tak ľadovce sú vždy zo sladkej/nie slanej vody, pretože vznikajú napr. zo snehu) v *nie morskej vode* tak áno, naozaj platí, že objem roztopeného ľadovca sa rovná objemu vody, ktorý tento ľadovec pred roztopením vytláčal -a teda hladina nestúpne. To sa dá vidieť z rovnováhy vztlakovej a tiažovej sily pôsobiacich na ľadovec. Dôležitý je predpoklad, že hustota vody, v ktorej ľadovec pláva a hustota vody, na ktorú sa ľadovec roztopí sa rovnajú. Vtedy platí, že hladina nestúpne. Do akej miery je to pravda pre skutočné ľadovce neviem (nečistoty v ľadovcoch, hustota vody závislá na teplote...).
Ale napríklad morská voda obsahuje soľ a má tak väčšiu hustotu ako sladká voda, na ktorú sa roztápa ľadovec. V dôsledku čoho tak platí, že po roztopení ľadovca sa hladina vody zvýši, pretože objem roztopenej vody je zhruba 1.03 násobne väčší (podiel hustôt) ako objem vytlačenej morskej vody.
Každopádne je vidieť, že ide o malý efekt. Avšak dôležitosť roztápania ľadovcov v tak komplexnom probléme ako je globálne otepľovanie je daná inými dôvodmi (nie som klimatológ, ale súvisí to napr. aj s morskými prúdmi). Čo naznačoval Peter K.

Už som o tom písal tu: https://www.doucma.sk/otazky/13143-topenie-ladovcov
V skratke, je to pravda, ale nie je to dôležitá pravda.