Často sa stretávame s tvrdením, že "ja na jazyk nemám bunky" a podobnými, dovolím si tvrdiť, nezmyslami. Pravdou je, že každý z nás je osoba jedinečná, čo platí najmä pre našu psychickú stránku a teda každému vyhovuje iný typ učenia sa (nielen jazyka).

Nemusí to byť práve ten, ktorý je uplatňovaní v triede alebo skupine v škole alebo na tréningu, ktorý študent navštevuje. Skúsenosť s nesprávnym postupom pri učení (myslím pre konkrétneho študenta, pri iných daný postup môže naopak viesť k excelentným výkonom) môže viesť k osvojeniu si názoru že "ja na to nemám" a následne k zanevretiu a vzdaniu sa snáh o osvojenie si jazyka. Pre lektorov individuálneho vyučovania je preto veľkou výzvou nájsť typ učenia, ktorý by podnietil a naštartoval aj takých učiacich sa, ktorí sú sebou alebo aj okolými mylne považovaní za "jazykové antitalenty".

Keď sa mne osobne takýto kúsok podarí, je to oveľa väčšia odmena za vynaloženú prácu ako finančný zárobok.