V čínštine sa každý jeden znak sa dá veľmi jednoducho zapísať do latinky. Foriem zápisov je viac vrátane Štandardnej českej transkripcie z roku 1951, ktorej autorom je legendárny profesor Švarný, ktorého som mal tú česť ešte zažiť. Zlatým medzinárodným štandardom je ale už od konca 50. rokov abeceda Pinyin.

Porovnanie českej transkripcie a pinyinu:

Hlavné mesto Číny 北京: Pej-ťing vs Bei-jing

Ríša Stredu - Čína 中国: Čung-kuo vs Zhong-guo

Obľúbená špecialita 宫保: kung-pao vs gong-bao

Najväčšie čínske mesto 上海: Šang-chaj vs Shang-hai

Abeceda pinyin 拼音: pchin-jin vs pin-yin

Aj keď je našincovi český prepis bližší a dokážeme na jeho základe pomerne hodnoverne čínštinu prečítať a vysloviť, určite to nestačí a ja osobne odporúčam sa mu úplne vyhnúť a zbytočne si to nekomplikovať. Pinyin je niečo, čo musí bezchybne ovládať každý, kto sa chce učiť po čínsky. Je nutné tomu venovať dostatočný čas, precvičovať a naučiť sa to poriadne. Pinyin je jednoduchý systém vychádzajúci z anglickej výslovnosti s tou výhodou, že oproti anglickej výslovnosti je pomerne logický a bez výnimiek. Keď sa raz pravidlá pinyinu naučíte, viete bez problémov a pochýb prečítať akékoľvek čínske slovo.

Zopár pravidiel výslovnosti pinyinu na ukážku:

B, D, G čítame ako P, T, K

P, T, K čítame s aspiráciou ako Pch, Tch, Kch

Y čítame ako J, J čítame ako Ť

S ako S, Sh ako Š, X ako niečo medzi S a Š

C ako Cch, Ch ako Čch

Z ako Dz, Zh ako Dž

Samohlásky väčšinou štýlom píš ako počuješ.

Na lepšie pochopenie pinyinu a jeho pravidiel nám slúži tzv. pinyinová tabuľka. (Dajte do goggle pinyin table) Odporúčam si ju vytlačiť a mať ju kedykoľvek po ruke. Sú v nej zaznamenané všetky možné kombinácie písmen, ktoré vytvárajú súbor slabík, ktoré v štandardnej čínštine existujú. Žiadne iné slabiky mimo tabuľky nie sú možné.

(Tu by ste určite už mali mať otvorené vami nájdenú pinyin tabuľku)

Na ľavej strane na X osi máme iniciály - spravidla spoluhlásky a napravo na Y osi sú finály - väčšinou samohlásky, niekedy končiace na n alebo ng (čítaj ako banka). Kombináciou týchto iniciál a finál dostávame všetky možné slabiky, z ktorých tvoríme slová. Ako môžete vidieť, nie všetky iniciály a finály sa dajú kombinovať. Napríklad je možné vytvoriť slabiku liao, ale už nie giao. Alebo môžeme vytvoriť dong, ale napríklad slabiku fong už v čínštine nenájdeme. Je veľmi dôležité túto tabuľku dôkladne poznať a vedieť, ktoré slabiky sú a nie sú možné. Veľmi vám to uľahčí učenie. Sprvoti je to o biflení, ale po čase vám to príde prirodzené a logické a budete "počuť", ktoré slabiky sú a ktoré nie sú čínske.

Tu prichádza vysvetlenie prečo Bratislava znie Bu-la-ji-si-la-fa. Môžeme skladať len z toho, čo nám ponúka tabuľka. Praha (Prague) sa napríklad povie Bu-la-ge 布拉格, Viedeň (Vienna) Wei-ye-na 维也纳, alebo Budapešť Bu-da-bei-si 布达佩斯.

Všetkými možnými kombináciami iniciál a finál dostaneme okolo 400 slabík. Z týchto 400 slabík je vyskladaná celá slovná zásoba čínštiny. V slovenčine v podstate nie je žiadne obmedzenie spájania spoluhlások a samohlások a možných slabík z ktorých sa skladajú slová je rádovo viac. Je preto hneď zjavné, že 400 slabík nám plnohodnotný jazyk nevyskladá.

O ďalšom špecifiku čínštiny sa dozviete v nasledovnej časti.