Ahoj, Gibbsova energia, entalpia a entropia sú všetko termodynamické veličiny, ktoré sú pre každú reakciu špecifické. Tabuľka vyjadruje, kedy reakcie budú prebiehať samovoľne (reakcie prebiehajú samovoľne ak dG<0).
Pri exotermických reakciách je vždy množstvo tepla (zmena entalpie), ktoré reakcia vygeneruje záporné, čiže prvý člen v rovnici (dH)<0. Hodnota zmeny entropie je ale pre každú reakciu rôzna (buď kladná alebo záporná).
V prvom prípade ak je entropia kladná, tak člen -TdS bude záporný (termodynamická teplota je vždy kladná). Keďže oba členy dH aj TdS sú záporné, tak teda aj Gibbsova energia bude záporná (reakcia prebieha samovoľne). Typickým príkladom je horenie, kedy z tuhých látok vznikajú plyny (entropia rastie) a uvoľňuje sa veľké množstvo tepla.

Ak je ale zmena entropie záporná, situácia sa nám komplikuje, člen |dH| môže byť väčší alebo menší ako |TdS|. Neviem prečo máte zavedenú podmienku, že |dH|>|TdS|, keďže pri exotermických reakciách teoreticky môže nastať aj prípad kedy |dH|<|TdS| a Gibbsova energia by bola kladná, momentálne mi ale nenapadá žiaden príklad reakcie. Keďže ale máme podmienku |dH|>|TdS|, tak dH - TdS bude záporné, a teda Gibbsova energia bude záporná (člen -TdS je síce kladný, no neprevyšuje dH podľa podmienky).

Pri endotermických reakciách ale máme dH kladné (teplo sa spotrebúva), teda na to aby dG bolo záporné, zmena entropie musí byť kladná (3. prípad). A zároveň |TdS| > |dH| (podmienka, ktorá ale nemusí byt vždy splnená).
Ak ale podmienka nie je splnená alebo člen dS je záporný, tak Gibbsova energia bude kladná.

Napriek všetkým pokusom vysvetlenie neprekomplikovať, mám pocit, že som to vysvetlil stále celkom komplikované a nie úplne vysvetlené, čiže v prípade ďalších otázok mi kludne napíš súkromnú správu, kludne môžem naplánovať zadarmo krátku lekciu kde by som ti to vysvetlil aj na nejakých príkladoch z reálneho života.