Dánsky jazyk (ďalej dánština) je severogermánsky jazyk.

Dánštinou hovorí asi 6 miliónov ľudí na celom svete. Väčšina z nich žije v Dánsku, ale dánčina je úradným jazykom aj v Grónsku a na Faerských ostrovoch – v oboch autonómnych krajinách patriacich pod Dánske kráľovstvo – ako aj v severných častiach susedného Nemecka, kde má dánčina štatút menšiny.

1. Dánština má toľko samohlások, že aj rodení Dáni sa s nimi musia popasovať

V dánštine je to všetko o samohláskach! Dánština má deväť samohlások: a, e, i, o, u, y, æ, ø, å (posledné tri v slovenčine neexistujú aj keď samohláska æ znie sčasti ako ä). Okrem toho sa rozlišujú samohlásky krátka, dlhé a s tzv. rázom.

Existuje značný počet samohláskových foném – celkovo asi 22 (hoci niektorí počítajú až 40!), čo je viac ako väčšina jazykov na svete. Na porovnanie, angličtina má asi 12 samohlások a španielčina iba 5.

Redukované „e“ často splývá s okolními hláskami. Spoluhlásky na konci slabík slabnú, čím vznikajú tzv. vokalické spoluhlásky (napr. mad-jedlo, syv-sedem, far-otec).

Nejasné hranice medzi samohláskami a spoluhláskami spôsobujú, že v bežnej dánštine vznikajú dlhé vokalické sekvencie, ako napr. røget ørred, slov. „údený pstruh“. Tie bývajú ťažko zrozumiteľné aj vysloviteľné pre ktorých, je tento jazyk iný ako materinský.

2. Dánština zaviedla nové písmeno len pred viac ako 60 rokmi

Písmeno å, ktoré dánčina zdieľa s ostatnými Kontinetálnymi škandinávskymi jazykmi (dánština, švédčina, nórština), v skutočnosti neexistovalo v písomnej dánštine, kým nebolo zavedené v pravopisnej reforme v roku 1948, kde malo nahradiť dvojité a (aa). Tým sa slová ako maa „môže“, aal „úhor“ a faa „dostať“ zmenili na må, ål a få.

3. Veľký dôraz na výslovnosť.

Spisovná dánština ako sj väčšina jej dialektov sa vyznačuje jedinečnou prozodickou črtou zvanou stød, čo doslova znamená „ráz“ (uzáver v hrdle).

Stød možno opísať ako „škrípavý“ zvuk alebo ráz. V skutočnosti slúži ako jediný rozlišovací znak množstva takmer úplne podobne znejúcich slov s rôznym významom. Je to užitočné najmä vtedy, keď má jedno zo slov tzv. tiché spoluhlásky a absencia stød by neumožnila rozlíšenie medzi týmito dvoma slovami.

príklad: 

hun “ona”

hund “pes"

bønner “fazule”

bønder “sedliaci (roľníci)

mor “mama”

mord “vražda"

4. Zvláštna číselná sústava

Dánština má neslávne divný či krkolomný číselný systém, ktorému dokonca aj ostatni Škandinávci len ťažko porozumejú. Podobne ako nemčina a stará angličtina, aj dánština začína počítať s jednotkami pred desiatkami od 21 a vyššie, výsledkom čoho sú čísla ako syvogtyve „doslovne: sedemadvadsať“ a fireogtredive „štyriatridsať“.

Skutočná "výzva" však začína až po čísle 49. Rozlíšiť čísla 50, 60, 70, 80 a 90 od seba môže byť trochu zložité. Dánština počíta svoje čísla nad 49 pomocou tzv. vigezimálneho (latin. vicesimus = dvadsiaty) systému, kde čísla vychádzajú z čísla 20 plus delenia na polovice (dánsky halv)

Napr. päťdesiat se povie halvtreds, je to skratka pôvodného halvtre sinds tyve, čo znamenalo dva a pol krát dvadsať; obdobne  sedemdesiat (dánsky halvfjerds, t.j. tri a pol krát dvadsať) a deväťdesiat (halvfems, štyri a pol krát dvadsať). Šesťdesiat je v dánčine je tres, čo v starších verziách jazyka bolo tre sinds tyve, doslovne „tri krát dvadsať “. Podobne číslofirs „osemdesiat“ bolo pôvodne fire sinds tyve alebo „štyri krát dvadsať“.

Záver:

Osobne považujem dánštinu za najťažšíu spomedzi ostatných škandinávskych jazykov kvôli výslovnosti (tzv. rozprávanie hrdlom, spájaním a skrátením slov, čo by sme laicky označili za hundranie) a zvláštneho číselnému systému. Ak ju však zvládnete na slušnej úrovni, tak je veľký predpoklad, že hlavne nórštinu, jeden z ich variantov, tzv. bokmål (ponórčenú dánštinu)

 zvládnete rýchlym tempom. A tým máte oveľa väčšie možnosti pracovných príležitostí.

Vi ses og ha' det godt! - Vidíme sa a majte sa dobre :)