C1

Na C-čkových úrovniach sa svojou znalosťou cudzieho jazyka po prvýkrát začínate podobať na rodeného hovoriaceho. Stretli ste sa už s väčšinou gramatických javov a viete konverzovať na rôzne témy. Anglicky už vydržíte rozprávať dlhšiu dobu bez väčšej únavy. Najväčším rozdielom je asi to, že vás narozdiel od predošlých úrovní už neprekvapí nová situácia, pretože sa viete bez problémov zorientovať a v prípade potreby improvizovať. Okrem plynulej konverzácie môžete byť po absolvovaní tejto úrovne prijatý na vysokú školu, či už dokonca môžete pomýšlať na vyučovanie cudzieho jazyka.

Po dosiahnutí tejto úrovne už na učiteľa angličtiny nie ste odkázaní. Dva dôvody prečo mať učiteľa aspoň na pár hodín mesačne sú – udržiavanie si konverzačných zručností a príprava na certifikát. Ak sa pripravujete na certifikát, čo je na tejto úrovni dosť pravdepodobné, učiteľ by mal s vami prechádzať typy cvičení, ktoré sa na certifikátoch často objavujú a tiež dbať na budovanie slovnej zásoby na rôzne témy. Ak sa teda rozhodnete pre hodiny je dobré hľadať niekoho, kto je buď v danom jazyku dostatočne zdatný aby vám rýchlosťou stačil a mali ste z hodiny pridanú hodnotu, alebo native speakera.

Pri predošlých úrovniach som zväčša spomínala jazykový vstup – teda počúvanie, čítanie a pozeranie materiálov v cudzom jazyku. Aj keď metódy vstupu zostávajú dôležitými, najviac pomôže niečo s jazykom aktívne robiť, či už písať alebo hovoriť. Learning-by-doing stále zostáva najefektívnejším spôsobom učenia sa, a preto by som sa na tejto úrovni predovšetkým snažila nájsť konkrétne aktivity v danom jazyku.

C2

Čím ďalej sa v jazyku dostanete, tým jednoduchšie to bude no zároveň tým viac sa toho budete musieť naučiť. Zatiaľ čo na A úrovniach to ide veľmi ťažko no učiva nie je veľa, na B úrovniach už je tento proces rýchlejší, no množstvo učiva sa viac než zdvojnásobí. Jednotlivé úrovne sú teda také spektrum, ktoré sa smerom nahor rozširuje, zároveň sa však zväčšuje aj samostatnosť študenta pri vzdelávaní. Na C úrovniach môže žiak fungovať úplne samostatne. Nakoľko však na tejto úrovni je potrebné vedieť všetko, je nielen náročné sa k vedomostiam dopracovať, ale si ich aj udržať. Ak teda nemáte v pláne tento jazyk učiť, alebo ho aktívne a denno-denne používať, táto úroveň nie je dobrý nápad. 

 Dobrou správou je, že medzi C1 a C2 úrovňami z pohľadu zamestnávateľov a škôl nie je veľký rozdiel. V jazyku ste už dosť zbehlí a keďže malé chyby občas robí každý, nikto im nebude venovať pozornosť. Čo sa istoty a možnosti udržiavania našich schopností týka, je to niečo iné. Je to preto, že väčšina komunikácie v akomkoľvek jazyku prebieha na úrovni B2. Ak ale túto úroveň potrebujete pre štúdium na zahraničnej škole – predovšetkým humanitných vied, kde sa veľa číta a píše, je dobré snažiť sa stále zdokonaľovať.

Rovnako ako na tej predošlej, ani na tejto úrovni už učiteľa nepotrebujete ale zároveň by ste sa mali postarať, aby ste s jazykom čo najviac aktívne pracovali.