Musíš byt tak trochu mentor,aby si bol dobrý lektor.Ovládať to čo učíš,alebo milovať to,čo učíš,niekedy proste nestačí.Často prirovnávam proces učenia sa cudzieho jazyka k učeniu sa snowboardovať.My si proste niekedy myslíme,že sa stačí odhodlať,kúpiť si výbavu,postaviť sa na snowboard,2-krát padnúť,dať tomu deň,a že keď toto všetko splníme,tak nám to pôjde úžasne a zdoláme aj tie najstrmšie kopce.Ale ono ani snowboard,ani cudzí jazyk takto nefunguje.Lenže to si žiak nikdy neuvedomuje,a je to úplne v poriadku.Na to je tu lektor.Najdôležitejšie sú tu totižto motivácia a úprimnosť.Povedať,že mesiac proste nestačí.Ale,že ak si nič iné dovoliť nemôžu,tak je to aspoň 10%.A každý deň ich motivovať,najviac ako sa len dá.Lebo to je to najdôležitejšie.Pretože vaši žiaci budú mať momenty,keď sa na to budú chcieť s prepáčením “vysrať”, a keď sa im bude zdať,že sa nevedia pohnúť z jedného miesta.A tu vaše vedomosti jednoducho nestačia.A ja si tak veľmi prajem aby budúcich učiteľov na vysokých školách učili byť aj mentormi, a nie len lektormi.Lebo deti aj dospelí to tak veľmi potrebujú.A ak by sme mižno boli všetci zároveň mentormi,možno by sme nemali toľko tých čo “na polroka prepadajú”, “nevedia sa sústrediť”, “nikdy sa ten cudzí jazyk nenaučia”, “nemajú talent na jazyky”, či “nerobia si domáce úlohy” im totižto len chýba motivácia.A tú bohužial všetci po ceste do školy nestretnú.