1.2 Základné pojmy: organizácia, riadenie, manažment, manažéri
Každý odbor ľudskej činnosti je charakterizovaný tromi základnými atribútmi,
ktoré vymedzujú jeho relatívnu samostatnosť. Sú to: vlastný jazyk, súbor
zákonitostí a systém metód a techník. Jazyk náuky vychádza zo špecifikácie
pojmov, predstavuje prostriedok dorozumievania, umožňuje, aby sme pod
jedným pojmom rozumeli všetci to isté (v rámci daného predmetu). Manažment
ako náuka a ako proces riadenia ovplyvňuje spôsob správania sa organizácií
v ľudskej spoločnosti a nesprávna interpretácia základných pojmov, princípov a
zákonitostí by mohla viesť k nepresnostiam a k nevhodným záverom v
ekonomickej aj sociálnej oblasti. .
Z vyššie uvedeného dôvodu je potrebné vymedziť tie pojmy, ktoré sú z hľadiska
nášho predmetu kľúčové. Pri tom akceptujeme skutočnosť, že interpretácia
základných pojmov sa spravidla s vývojom príslušnej teórie mení. To platí aj pre
teóriu manažmentu. Za východiskové považujeme pojmy organizácia,
manažment, riadenie, manažéri.
Organizácia má v bežnom chápaní rôzne významy. V manažmente sa
najčastejšie chápe ako spoločnosť ľudí vzájomne zaangažovaných (združených)
v systematicky cielenom úsilí – zameraných napr. na produkcii tovaru, na
poskytovanie služieb, na vojenskú činnosť, na presadzovaní určitých názorov, na
presadzovaní vplyvu na chod vecí, na realizáciu záujmovej činnosti a pod. Každá
organizácia má určité základné znaky:
- je združením ľudí podľa určitých zásad (zákonné normy, organizačný
poriadok, stanovy a pod.),
- cieľovosť – t.j. združuje ľudí s aspoň jedným spoločným cieľom,
8
- účelovosť – správanie sa organizácie je podriadené účelu, kvoli ktorému
vznikla,
- súťaživosť - s tými organizáciami, alebo jednotlivcami, ktoré usilujú
o rovnaký cieľ, alebo ktorých ciele sú protichodné, okrem toho sama môže
vytvárať prostredie súťaživosti medzi členmi, kto najlepšie prispeje
k naplnení cieľa organizácie.
Najčastejšie sa za organizáciu považuje podnik ako hospodárska jednotka,
základná výrobná organizácia, alebo ako organizácia poskytujúca služby. Za
organizácie budeme však považovať aj neziskové a dobrovoľné organizácie,
inštitúcie či jednotlivé štruktúry verejnej správy, pri riadení ktorých sa uplatňujú
niektoré funkcie a zásady manažmentu.
Manažment a riadenie – slová, ktorých význam sa niekedy zamieňa. Manažment
je považovaný za módnejší výraz pre riadenie. Riadenie vo všeobecnosti zahŕňa
proces pôsobenia subjektu riadenia na riadený objekt. Termín „riadenie“ však
používame aj v užšom význame, ako priame riadenie, ako realizáciu regulačných
opatrení, ako usmerňovanie, sledovanie či ako kontrolu priebehu sledovaného
procesu. Pojem manažment vyjadruje spravidla proces riadenia a správu
sociálnych systémov. Manažment je predovšetkým procesom vedenia ľudí. V
odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s jeho nasledujúcimi význammi:
- manažment ako správa organizácie, všestrannú starostlivosť o podmienky
jej fungovania a rozvoja,
- manažment ako proces riadenia operácií (napr. výrobných),
- manažment ako proces ovplyvňovania a usmerňovania ľudí, ako vedenie
ľudí,
- manažment ako teória, ako náuka, ako vyučovací predmet, ako súhrn
poznatkov, skúseností a odporúčaní,
- manažment ako skupina vedúcich zamestnancov, ako vedenie organizácie,
- manažment sa chápe tiež ako súhrn nástrojov, postupov a opatrení účelovo
zameraných na riešenie zvláštnych situácií či špecifických problémov
(napr. krízový manažment, manažment rizika, bezpečnostný manažment,
manažment kvality a pod.). V niektorých prípadoch sa takto poňatý
systém nástrojov a opatrení označuje názvom „manažérstvo“.
Manažéri - ako profesionálni riadiaci pracovníci sa z historického hľadiska
objavujú vtedy, keď sa oddeľuje vlastníctvo podnikov od ich riadenia, keď si
majitelia najímajú na riadiace pozície vzdelaných odborníkov, ekonómov
a inžinierov, t.j. v druhej polovici a najmä koncom 19. storočia. Za manažérov
boli donedávna považovaní len vrcholoví riadiaci pracovníci (riaditelia).
V súčasnosti prevláda názor, že určité manažérske funkcie a roly napĺňa každý
pracovník, ktorý je poverený vedením skupiny pracovníkov, alebo riadením
určitého čiastkového procesu v organizácii. Manažérov môžeme rozdeliť napr.:
a) podľa úrovne riadenia:
- na vrcholových manažérov (top management),
- na manažérov stredného stupňa riadenia (middle management),
- na manažérov prvej línie (first line), niekedy označovaní tiež ako
supervízori,
9
b) podľa funkčných oblastí na:
- všeobecných manažérov, generalistov (generálny riaditeľ spoločnosti,
riaditeľ podniku, riaditeľ závodu),
- funkčných špecialistov (riaditeľ výroby, finančný riaditeľ, personálny
riaditeľ, obchodný riaditeľ, a pod.).
V literatúre sa môžeme stretnúť aj s pojmom leader (líder, vodca), pri čom
niektorí autori od seba manažérov a lídrov výrazne odlišujú. Za manažéra je
považovaný organizátor, riešiteľ problémov, správca organizácie zodpovedný za
riadenia vnútorných procesov, zatiaľ čo líder predstavuje vodcu organizácie,
schopného vnímať budúce príležitosti, schopného budovať vízie a získavať pre
nich ľudí. Väčšina autorov považuje určitú schopnosť byť vodcom za dôležitú
pre každého manažéra.
1.3 Teória manažmentu
Manažment sa niekedy javí ako rozporná disciplína, ktorú niektorí predstavitelia
považujú za vedu, teda za teóriu riadenia, iní viac zdôrazňujú jej praktickú
podstatu. Často sa môžeme stretnúť s názorom, že manažment je umenie.
Umenie správne analyzovať situáciu v podmienkach nedostatočných informácií,
umenie využiť svoje znalosti a schopnosti a dostupné nástroje na voľbu toho
najlepšieho možného riešenia. Podstatné je, či manažér potrebuje teóriu, alebo
praktický návod? Odpoveď nie je jednoduchá, ale zrejme je treba súhlasiť
s hegelovským, že „najpraktickejšia je dobrá teória“. Čo je teda teória? Čo hľadá
teória? Prečo je potrebná pre efektívnu manažérsku prax? V čom sú jej
zvláštnosti oproti iným vedeckým teóriám?
Teória predstavuje výsledok vedeckého skúmania. Veda vymedzuje predmet
skúmania z určitých širších súvislostí, skúma jeho štruktúru, vplyvy faktorov
okolia, hľadá funkčné závislosti, podmienky ich platnosti a závery skúmania
zovšeobecňuje. Teóriu teda môžeme chápať ako usporiadaný súbor poznatkov,
zákonitostí, princípov, metód a postupov. Jadrom teórie je často určitá základná
zákonitosť, paradigma, ako (doteraz, zatiaľ) uznávaný predpoklad, vzor
myslenia. Vytvorená teória je vystavená skúške praxe. Platí dotiaľ, dokiaľ veda
neprinesie nové poznatky, ktoré by doterajšie teoretické poznatky spochybnili,
prípadne vyvrátili.

Obsah a zvláštnosti teórie manažmentu
Aj teória manažmentu hľadá, čo je v rozmanitosti riadenia organizácií všeobecne
platné. Skúma procesy riadenia organizácie, ich podmienky a predpoklady, hľadá
sústavu zákonov, princípov a zákonitostí, relatívne nezávislých na vôli
jednotlivcov, poznanie ktorých by umožnilo stanoviť zásady, metódy a postupy
efektívneho riadenia. Zdrojom týchto poznatkov sú okrem vlastného vedeckého
skúmania aj empirické poznatky, systematizované skúsenosti, ako aj výsledky
rôznych ďalších vedných disciplín. Teória manažmentu preto využíva aj
10
poznatky ekonómie, sociológie, psychológie, matematiky, kybernetiky a iných
vedných disciplín.
Vďaka vyššie uvedenému ako aj vďaka svojmu obsahu má teória manažmentu
predsa len určité zvláštnosti. Medzi najčastejšie uvádzané patria nasledujúce:
- je praxeologickou disciplínou, vychádza z praxe a praxi slúži, poskytuje
poznatky na zdokonalenie riadenia,
- má interdisciplinárny charakter – používa poznatky a nástroje iných vied
(sociológia, psychológia, ekonómia...a iné.) a spätne tieto vedy obohacuje
o nové poznatky,
- štúdium manažmentu sa internacionalizuje, čo je odrazom vplyvu
internacionalizácie a globalizácie ekonomiky, na vývoj teórie manažmentu
vplývajú poznatky manažérskej praxe v rôznych častiach sveta, vplyvy rôznych
kultúr a pod.
Čo je teda obsahom manažmentu ako teoretickej disciplíny? Teória manažmentu
sa pokúša odpovedať na také otázky, ako napr.: Čo je efektívny manažment? Čo
je jeho podstatou a cieľom? Aké zákony a zákonitosti sa v manažmente
uplatňujú? Aké metódy a postupy sú najefektívnejšie? Aj keď aj na to sa názory
rôznia, väčšinou ide o postihnutie procesu manažmentu a jeho funkcií.
1.4 Proces manažmentu
Proces manažmentu je zložitým procesom obstarávania zdrojov, riadenia ich
transformácie, riadenia vnútorných procesov, riadenia vzťahov s vonkajším
prostredím, vytvárania podmienok pre rozvoj organizácie, ovplyvňovania
a koordinácie činnosti ľudí na dosiahnutie cieľov organizácie, t.j. zjednodušene
ide o proces realizácie manažérskych funkcií. V snahe o určitú systematizáciu sa
v odbornej literatúre najčastejšie hovorí o sekvenčných a priebežných funkciách.
Sekvenčné manažérske funkcie predstavujú najrozšírenejšie chápanie podstaty
manažmentu. Ich poňatie vychádza z tradičných názorov na proces manažmentu,
v ktorom sa postupne uplatňujú také funkcie ako plánovanie, organizovanie,
výber a rozmiestňovanie ľudí (personálu), vedenie ľudí a kontrola. Toto poňatie
sa viaže ku klasickým manažérskym teóriám, objavuje sa už na začiatku 20.
storočia. Rôzni autori sa však názormi na počet a obsah týchto funkcií líšia.
Priebežné manažérske funkcie vyjadrujú nepretržitosť a dynamickosť
manažmentu, lebo podľa tohto prístupu ide o permanentný priebežný proces
analytickej, rozhodovacej a realizačnej činnosti.
Analýza – sledovanie a vyhodnocovanie vnútorných a vonkajších podmienok,
posudzovanie vplyvov na efektívne plnenie úloh či riešenia problému.
Rozhodovanie – proces navrhovania a voľby riešenia problému.
Implementácia – postupná realizácia, zavedenie schváleného rozhodnutia
do činnosti jednotlivých súčastí organizácie, jeho praktické uskutočnenie.
11
Kritici týchto prístupov (napr. H. Mintzberg) zdôrazňujú, že práca manažérov sa
nedá členiť na plnenie postupných funkcií, a že činnosť manažérov lepšie
odrážajú obsah ich rolí. Tieto prístupy predstavujú manažment ako proces
realizácie jasne vymedzených úloh či rolí. Za základné manažérske roly sú
považované rozhodovacia, informačná, a interpersonálna.
Rozhodovacia rola spočíva v tom, že manažér rozhoduje o cieľoch, o úlohách
a postupoch na ich dosiahnutie, o zdrojoch a o ich prerozdelení, o priebehu
transformačného procesu, rieši vzniknuté problémy, pripravuje opatrenia na
obmedzenie rizikových faktorov a na elimináciu kríz, podľa charakteru problému
je vyjednávačom (negociátorom) a pod.
Informačnú rolu napĺňa manažér tak, že prijíma a vyberá informácie, určuje ich
smer, poskytuje ich tam, kde sú potrebné a vhodné, smerom k jednotlivým
prvkom organizácie ako aj mimo organizáciu, je hovorcom príslušnej časti
organizácie, kde zodpovedá za realizáciu úloh.
Interpersonálna rola manažéra spočíva v tom, že je bezprostredný vodca
svojich spolupracovníkov, ktorých vedie a usmerňuje, je koordinátorom a
spojovacím článkom pri zabezpečovaní spolupráce s vnútornými (nadriadenými,
podriadenými) zložkami organizácie ako aj s predstaviteľmi externých subjektov
(zákazníci, dodávatelia, predstavitelia kooperujúcich firiem, štátnych orgánov
a pod.).
V niektorých zdrojoch je spomínaná aj rola administratívna, ktorá spočíva v tom,
že manažér k svojej činnosti potrebuje viesť určitú evidenciu, že sleduje
a kontroluje úlohy, sleduje nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.
Súčasné tendencie v teórii manažmentu sú poznamená prehodnocovaním
významu doterajších prístupov k funkciám a úlohám manažmentu. Jednotlivým
„klasickým“ funkciám sa dáva nový menej rigorózny obsah, chápu sa
dynamickejšie, pružnejšie ako rôzne stránky komplexne chápaného procesu
manažmentu. Okrem tradičných funkcií manažmentu sa stále viac zdôrazňujú
ďalšie funkcie a činnosti, ktorých dôležitosť odráža zmeny v ekonomickom
a sociálnom prostredí, napr.:
§ motivácia a inšpirovanie zamestnancov, koordinácia ich úsilia,
§ uplatňovanie účinného štýlu vedenia, delegovanie právomocí,
§ podporovanie, vytváranie atmosféry dôvery,
§ efektívne riešenie konfliktov, vyjednávanie s internými i externými
partnermi,
§ efektívna vnútropodniková komunikácia a vytváranie priaznivej
komunikačnej atmosféry (lebo aby zamestnanci mohli plniť očakávania a
ciele svojich manažérov a organizácie, musia si byť týchto očakávaní a
cieľov vedomí, musia ich poznať, musia im porozumieť),
§ permanentné zdokonaľovanie jednotlivcov, pracovných tímov a celej
organizácie.
12
Jednotlivým prvkom a funkciám procesu manažmentu, manažérskym rolám ako
aj predpokladom efektívnosti manažérskych procesov budú venované
nasledujúce kapitoly.
Otázky a úlohy:
LITERATÚRA:
Bělohlávek – Košťan – Šuleř.: Management. Olomouc: Rubico, 2001.
Donnelly, J.- Gibson, J.- Ivancevich, J.: Management. Praha: Grada, 1996.
Hittmár, Š.: Manažment. Žilina: FRI ŽU, 2006.
Majtán, M. a kol.: Manažment. Bratislava: Sprint, 2003.
Porvazník, J.: Celostný manažment. Bratislava: Sprint, 1999.
Sedlák, M.: Manažment. Bratislava: Elita: 1997.