Podľa mňa je to značne problematicky zadaná úloha, ktorej výsledok z veľkej časti záleží na upresnení intuitívne braných pojmov, predstáv a predpokladov...
----
Jeden z problémov - pojem "pevné teleso" a súvisiaci pojem škály. Zopár ilustrácií tohto problému: od akej veľkosti (či počtu atómov) je "zrnko prachu" už pevné teleso?
Ktoré všetky látky (atómy či molekuly) a za akých podmienok sú považované za prach (namiesto za plyn či plazmu)?
Lebo už aj na pár metroch či kilometroch či tisíckach či miliónoch km (ide o to, že na astronomicky krátkych vzdialenostiach) by ste (ako človek - s plochou spredu rádovo 1m štvorcový) v blízkosti ekliptiky (roviny Slnečnej sústavy) na nejaké zhluky atómov látok intuitívne považovaných za "pevné" zrejme narazil... (alebo oni do Vás - aj to je relatívne).
----
Ďalšia vec - hviezdy by boli brané za tuhé telesá? (Pozostávajú z plazmy - ionizovaného "plynu" a prípadne z rôznych foriem "degenerovanej" hmoty.) Prípadne bieli trpaslíci, neutrónové hviezdy či čierne diery? Alebo planéty typu plynných obrov ako Jupiter? (Primárne vodík a hélium, hoci v rôznych formách.)
(Tie pravdpodobnosti asi nie sú významné, ale možno nie sú nulové a bolo by treba vedieť, kam patria.)
----
Ďalší problém - "naraziť".
Ak by sme sa hrali na "narazenie" priamky na teleso, mohlo by záležať na definícii obrysu telesa. Alebo sa treba "trafiť do jadra" niektorého atómu? Alebo aj elektrónový obal by stačil? Alebo aj medziatomárny či medzimolekulárny priestor, ak by bol v "obryse" telesa?
----
No a potom predstavy o "tvare" a vlastnostiach priestoru/vesmíru, predstavy o rozložení hmoty v ňom a ďalšie predpoklady... podľa toho, ktorú si zvolíte, príslušne tomu výjde výsledok.
----
Voľakedy sa na paradoxoch dokazovalo, že naše predstavy a predpoklady asi nebudú celkom v poriadku, lebo vedú ku prekvapujúcim záverom - napr. za bežne používaného predpokladu stacionárneho "homogénneho" vesmíru - nekonečného euklidovského priestoru a približne rovnomerného rozloženia hmoty v ňom - by mala celá obloha žiariť ako povrch Slnka.
----
Ďalšia vec ohľadom vlastností priestoru - tvar a vlastnosti (ako zakrivenie, konečnosť/nekonečnosť a topológia), v ktorom sa vesmír "nachádza", sú predmetom rôznych hypotéz.
Predpokladá sa aj, že ten priestor (či časopriestor?) sa "rozpína" a rôzne časti už na seba nemôžu "dosiahnuť" (ani keby sa o to snažili vysielaním častíc svetla - najrýchlejšie sa pohybujúcimi objektami, ktoré poznáme).
Je otázne, či sa dá uvažovať tak, že by sa niečo (čo i len priamka) zrazu vedelo
Či na takých veľkých vzdialenostiach dosť dobre funguje "súčasnosť".
Predpokladám, že by to mohlo ísť odhadom urobiť vo vzdialenostiach/rozmeroch nejakých kôp či superkôp galaxií... hoci si na to netrúfam - môže aj tam byť ešte mnoho zádrheľov. Nejaký astronóm či fyzik by azda vedel, ako tam rozumne nastaviť predpoklady a vyčísliť to.