Jazykový pobyt v Barcelone: Rozhovor so Zuzkou @randesosvetom

Jazykový pobyt v Barcelone: Rozhovor so Zuzkou @randesosvetom

Publikované: 24. 8. 2023 Autor: Kristina U.

Premýšľate nad tým, ako obohatiť svoje lekcie španielčiny a vyskúšať si jazyk v teréne? S mojou sympatickou študentkou Zuzkou som sa rozprávala o jej zážitkoch z Barcelony a o skúsenostiach s intenzívnym jazykovým pobytom v tejto perle Katalánska.

O ZUZKE A JEJ ŠPANIELSKYCH ZÁŽITKOCH

Ahoj Zuzi, vitaj a ďakujem, že si prijala pozvanie do rozhovoru. Mohla by si na úvod porozprávať niečo o sebe a prečo si sa rozhodla naučiť sa po španielsky? 

Ahoj Kika, ja ďakujem za pozvanie. Volám sa Zuzana Jesenská, mám 21 rokov a momentálne študujem a brigádujem v Bratislave. Študujem na Ekonomickej univerzite, konkrétne odbor účtovníctvo, čomu sa chcem venovať aj v budúcnosti. Pracujem v Slovenskej sporiteľni a taktiež v jednej účtovnej firme. Aj popri škole a dvoch prácach sa stíham učiť španielčinu a robiť ďalšie veci, ktoré ma bavia – cestovanie, tenis, čítanie kníh a v neposlednom rade trávenie času s mojím priateľom. 

Som človek, ktorý sa neustále potrebuje posúvať vpred a učiť sa nové veci. To bol hlavný dôvod, prečo som sa rozhodla naučiť nový jazyk. A teda prečo som sa rozhodla práve pre španielčinu? Hlavne z praktického dôvodu, že je to jeden z najpoužívanejších jazykov podľa počtu hovoriacich na svete. A vždy sa mi tento jazyk páčil – keď som pozerala španielske filmy alebo počúvala španielske pesničky. 


V akom predstihu si s agentúrou začala riešiť svoj pobyt v Barcelone? 

Presne 4 mesiace predtým, než som vycestovala, som prvýkrát volala s mojím študijným poradcom. Presne si pamätám ten deň: ráno som vstala, umyla si zuby a bez toho, že by som niekedy pred tým rozmýšľala, že sa chcem nejakého jazykového pobytu zúčastniť, mi prebehla v hlave práve táto myšlienka. Bolo asi 8 hodín ráno a o 11 mi už môj študijný poradca posielal cenovú ponuku na daný pobyt.

Bolo to rozhodnutie, ktoré vzniklo úplne z ničoho a nakoniec mi prinieslo toľko nezabudnuteľných zážitkov.

Ale teda aby som sa vrátila späť k otázke, síce som prihlášku poslala 4 mesiace pred, ale všetko ostatné som riešila až týždeň pred začiatkom kurzu. Dostala som potrebné informácie o škole a o rodine, absolvovala som rozraďovací test a potom som už len netrpezlivo čakala na začiatok kurzu. 


Ako prebiehal kurz? 

Pár dní pred začiatkom kurzu sme si museli spraviť rozraďovací test, ktorý trval hodinu. Prvý deň školy sme mali ešte ústnu skúšku, podľa čoho nám určili, akú úroveň španielčiny máme (mne vyšla A2) a do akej triedy nás zaradia. Potom nás zobrali na prechádzku po meste a na zmrzlinu. 🙂 Večer nám už do školskej aplikácie (kde bolo všetko potrebné) nabehol rozvrh na ďalšie dni.

Rozvrh bol rôzny – napríklad jeden deň som mala školu od 8:00 do 14:00 prezenčne a potom ešte od 16:00 do 19:00 online výučba. Iný deň som mala vyučovanie od 12:00-15:00. Vždy jeden deň v týždni bol taký, že škola nebola vôbec. V každej skupine bolo maximálne 7 študentov, aby každý mal možnosť zapájať sa. V škole bolo cca 10 tried a každá sa volala podľa nejakého mesta v Španielsku – napríklad Madrid, Barcelona, Malaga atď. A teda v školskej aplikácií v rozvrhu som si pozrela o koľkej, v akej triede a s ktorým učiteľom mám hodinu.

Za tie 2 týždne, čo som tam bola, som mala 4 lektorov a páčil sa mi každý z nich. Boli plní energie, entuziazmu a celá tá atmosféra na hodinách bola veľmi príjemná. Nebol dôvod mať stres. Takisto spolužiaci boli super a veľa sme sa nasmiali.

Čo sa týka samotnej výuky, niektoré hodiny boli veľmi zábavné – napríklad, keď sme hrali milionára v španielčine alebo rôzne iné súťaže. Alebo hodiny, kde sme sa učili o pamiatkach v Barcelone a v celom svete. 

Iné hodiny ma, naopak, trochu nudili – keď sme len vypĺňali cvičenia v učebnici alebo sme dostali zoznam otázok a mali sme sa postupne pýtať každého spolužiaka tie dané otázky. Na online hodinách sme preberali gramatiku, čo nebolo až tak záživné, ale chápem, že to bolo potrebné.


BARCELONA = CIUDAD QUE NUNCA DUERME

Ako si trávila voľný čas? Našla si si priateľov medzi ostatnými študentami?

Voľný čas som trávila hlavne s mojou spolubývajúcou a ostatnými študentami. Počas dňa som bola s mojimi spolužiačkami, pretože sme mali rovnaký rozvrh. Niekedy bolo naozaj ťažké vymyslieť program. 

Napríklad, keď sme mali 2 hodiny ráno a potom 2 hodiny večer školu. Čiže to musel byť taký program, aby sme stihli prísť do školy. Niekedy sme išli do parku na piknik alebo na najznámejšiu ulicu La Rambla, do reštaurácie či kaviarne. Inokedy sme stihli ísť na pláž a opalovať sa. Potom, ako som už spomínala, som mala večeru s mojou rodinou a po nej sme išli von. 

Večer sme začínali v nejakom bare alebo reštaurácii. Tam sme si ale zvyčajne dali len jeden drink, lebo ceny boli ozaj vysoké. Neskôr sme išli na pláž, kde sa nás stretlo asi 20 – 30 študentov. Odkiaľ mam najkrajšie zážitky. 🙂

Každý večer na najznámejšej pláži v Barcelone – La Barcelonete to vyzeralo ako na festivale: hlava na hlave, veľké skupiny ľudí… Všetci mali reproduktory a počúvali pesničky, tancovali až do rána. Jedna skupina počúvala pop, o ďalších pár metrov hral regeaton. Keď ste sa ani v tom nenašli, našli ste si skupinku, čo počúvala rap. 

Bolo to naozaj ako na festivale. Raz nás dokonca policajti museli vyháňať z pláže, pretože už bolo asi 6 hodín ráno. Oni to tam totižto musia upratať, keďže na túto pláž sa cez deň chodia kúpať turisti. Bolo to perfektné, jeden deň som prišla o 5 ráno domov a o 8 mi už začínala škola. Naozaj, Barcelona je mesto, ktoré nikdy nespí a ja som sa cítila ako na 2-týždňovom festivale. 


Ako to fungovalo v hosťovskej rodine?

Bývala som v rodine, kde boli moji hosťovskí rodičia a ich 2 dcéry. Jedna mala 12 rokov a tá druhá 3 roky. Bol to malý byt, kde boli 2 izby, v ktorých sa dalo spať. V jednej som spala ja a moja spolubývajúca a v druhej izbe spala celá hosťovská rodinka. Obaja rodičia pracovali, čiže počas dňa neboli doma. Deti strážila ich aupairka. Ani ja som sa cez deň doma nezdržiavala – buď som bola v škole, alebo som spoznávala Barcelonu.

Hosťovská mama nám každé ráno pripravila raňajky, predtým než odišla do práce. Na raňajky sme vždy mali cereálie alebo nejaké sladké pečivo a k tomu káva a čerstvý džús. Počas dňa nikto nebol doma. Stretli sme sa až u večere. Ja a moja spolubývajúca sme vždy večerali približne okolo 19:00. Vtedy celá rodina sedela s nami pri stole, ale pre nich bolo ešte skoro na večeru. Čo sa jedla týka, tak to sme vždy mali len niečo jednoduché ako špagety, rôzne polotovary alebo len ryžu s mrazenou zeleninou.  Celú večeru a ešte aj potom sme sa rozprávali, niekedy aj 2 hodiny. Po večeri som odišla von a keď som sa vrátila, všetci už spali.

Ja som mala vážne šťastie na rodinu – aj keď boli povinní nám zabezpečiť len raňajky a večeru, dali nám oveľa viac. Mohli sme si brať čo sme chceli z chladničky, dokonca keď som išla na školský výlet mi nabalili toasty, ovocie a niečo sladké.  A stále bol doma poriadok, všetko bolo veľmi čisté.


Organizovala škola aj nejaké výlety alebo zábavné činnosti?

Škola organizovala aj mimoškolské aktivity, na ktoré sme sa tiež mohli prihlasovať cez už spomínanú aplikáciu. Niektoré boli zadarmo, ale za väčšinu bolo potrebné si zaplatiť. Na výber sme mali rôzne aktivity – výlety po najznámejších pamiatkach v Barcelone ako Sagrada Familia, Park Guell, Tibidabo, Montjuic a ďalšie; rôzne športové aktivity – futbal, basketbal, tanec. Mali sme aj turnaj v ping – pongu, na ktorom som vyhrala 3. miesto. 🙂 Ďalej aktivity na vode ako kayaking či plavba loďou. A každú sobotu sa organizoval nejaký väčší výlet. Ja som napríklad navštívila Costa Bravu, čo je pobrežie, ktoré končí až na hraniciach s Francúzskom. 


LOS ESPAÑOLES SON LA GENTE ABIERTA Y SOCIABLE

Čo sa Ti v Barcelone páčilo, prípadne nepáčilo? Je niečo, čo ťa prekvapilo? 

Veľmi sa mi páčili pamiatky, ktoré som navštívila. Najviac sa mi páčili Bunkers del Carmel a Park de la Ciutadella. A samozrejme španielska kuchyňa – po slovenskej je to moja najobľúbenejšia. 

Španieli a Španielky sú veľmi spoločenskí a otvorení ľudia. Páčilo sa mi napríklad aj to, že sa tam nikto nikam neponáhľal.

Ja som človek, čo všetko rád robí pomaly a tu na Slovensku sa stále musím niekam ponáhľať… V tomto smere bola pre mňa Barcelona veľmi príjemnou zmenou. Ako príklad môžem uviesť situáciu, keď som si našla kamošov priamo z Barcelony: keď sme sa dohodli, že stretneme o 22:00 na pláži. Ja som meškala hodinu a to som ešte prišla prvá. Takto to bolo stále a mne to vyhovovalo.

Naopak, veľmi sklamaná som bola zo Sagrady Familie – zvonku síce krásna, ale podľa môjho názoru vnútri nie je nič zaujímavé. Tiež som bola sklamaná z predstavenia spievajúcej magickej fontány Montjuic, na ktoré som sa veľmi tešila a ani nakoniec nezačalo. Prišli sme tam asi o hodinu skorej ako sme sa dočítali na internete (kvôli dobrému miestu na sedenie), čakali sme tam 2 a pol hodiny a nakoniec táto show ani nezačala. 

Spýtala som sa teda pána, ktorý pri tejto fontáne mal bufet, že či to aj začne – povedal, že maňana (zajtra). Tak sme prišli maňana a znovu sme odchádzali s tým, že sme nič nevideli. Neskôr mi jedno dievča zo školy povedalo, že ona tam tiež takto dlho čakala a nakoniec tá show síce začala, ale po 10 sekundách aj skončila. Nevadí, do Barcelony sa ešte určite vrátim a uvidím všetko, čo som nestihla.


V čase, keď si cestovala do Barcelony, si už mala základy španielčiny a v rozraďovacom teste ti dokonca vyšlo A2. Zo skúsenosti však viem, že medzi testom a skutočnou komunikáciou, keď človek prvý krát príde do Španielska, je veľký rozdiel. Ako dlho ti trvalo, kým si nabrala sebaistotu v jazyku?

Osobne si myslím, že mi to trvalo celý čas, čo som tam bola. 🙂 Najviac som to videla asi v hosťovskej rodine. Prvé 3 dni som im vôbec nerozumela a na to, aby sme sa pochopili, sme používali pantomímu. Ďalšie dni to bolo tak, že som im rozumela, ale bolo pre mňa veľmi ťažké im odpovedať. No a posledné dni sme sa už rozprávali o rôznych témach – od hudby až po ekonomiku a politiku. Moji hosťovskí rodičia sa veľmi snažili so mnou komunikovať, za čo im vďačím.

Tak isto som si našla aj veľa známych v meste, s ktorými som sa rozprávala po španielsky. Väčšinou sme sa rozprávali o takých základných veciach typu odkiaľ som, či študujem, či pracujem alebo čo robím vo voľnom čase. Išlo najmä o také small talky, pri ktorých som si precvičila to, čo som už predtým vedela.


Zažila si nejaký kultúrny šok?

Áno, zažila. Pre mňa bol kultúrny šok hlavne v mojej hosťovskej rodine. To, že Španieli večerajú a stretávajú sa neskoro, som vedela už predtým, ale nevedela som, že to platí aj pre deti.

Ako som už spomínala, žila som v jednej domácnosti aj s trojročným dievčatkom, ktoré malo večeru o 21:00 a niekedy ešte o 23:00 s ňou išli von na prechádzku. Takže samozrejme malá chodila aj neskoro spávať. Toto bolo pre mňa dosť šokujúce.  

A čo ma ešte prekvapilo, bolo to, že oni ku každému jedlu mali nejaké pečivo.

Bolo jedno, či sme večerali špagety, cestovinový šalát alebo rezne s ryžou… vždy k tomu bola nakrájaná bageta. 🙂


Predtým, ako začal kurz, si so svojím priateľom strávila v Barcelone pár romantických dní a pochodili ste tie najznámejšie miesta. Vnímaš rozdiel v tom, zažiť Barcelonu z pohľadu cestovateľky a zažiť ju z pohľadu študentky?

Najväčší rozdiel je asi to, že za tie 4 dni, čo som tam bola ako turistka s mojím priateľom, som utratila viac peňazí, ako za tie 2 týždne, čo som tam bola ako študentka. S mojím priateľom sme si neskúsene dali napríklad pivo v bare na pláži za 6 €.  Keď som tam bola už dlhšie, zistila som, že sa pivo dá kúpiť aj za 1,5 €. Ako študentka som dosť ušetrila aj na strave, pretože tú mi zabezpečovala moja hosťovská rodina. 

Ale naopak, ako študentka som mala menej času na spoznávanie Barcelony a chodenie po pamiatkach. Väčšinu pamiatok, ktoré som chcela navštíviť, som stihla tie prvé dni. 


Čo by si odporúčala ľuďom, ktorí zvažujú takýto jazykový pobyt v Barcelone? 

Ak to zvažujete, tak určite choďte do toho a keď môžete, tak aj dlhšie ako na 2 týždne. Verím tomu, že aj vám to veľa dá – zlepšíte si španielčinu (a pravdepodobne aj angličtinu). Spoznáte španielsku kultúru (hlavne, keď budete v hosťovskej rodine) a veľa zaujímavých ľudí. Skrátka zažijete niečo nové, o čom budete ešte dlho rozprávať.


Zuzi, ďakujem Ti za úžasný rozhovor! Teším sa na naše ďalšie clases, Tvoja energia a prístup k životu je inšpiráciou pre mnohých študentov.