NaCl ako soľ silnej kyseliny a silnej zásady nehydrolyzuje. Pri (hypotetickej) hydrolýze by nastala reakcia: NaCl + H2O → Na+ + OH- + H+ + Cl-

Úplnou hydrolýzou obidvoch silných elektrolytov by tak vznikla vysoká koncentrácia H+
a OH- iónov. Tie nemôžu vedľa seba vo väčšej koncentrácii voľne existovať, lebo
disociačná konštanta vody je veľmi nízka, K = 1,8 • 10-16 o dva rády menšia ako je
hodnota iónového súčinu vody, KW = 10-14 !!). H+ a OH- ióny sa prakticky úplne zlúčia na vodu a rovnice získá tvar: NaCl + H2O → Na+ + Cl- + H2O . Takáto soľ len disociuje a pH je približne neutrálne (pH = 7).
NH4Cl (chlorid amónny) = soľ silnej kyseliny a slabej zásady:
NH4Cl + H2O → NH4OH + H+ + Cl-
V roztoku sa zvýši koncentrácia H+ iónov, reakcia roztoku je kyslá (pH menšie ako 7)
CH3COONa (octan sodný) = soľ slabej kyseliny, ktorá prakticky nedisociuje, hydrolyzuje:
CH3-COONa + H2O → CH3COOH + Na+ + OH-
V protiklade úplne disociuje hydroxid sodný, jeho voľné OH-ióny podmieňujú alkalickú reakciu, pH bude väčšie ako 7.
(NH4)2CO3 (uhličitan amónny) = soľ slabej kyseliny a slabej zásady, tj. disociačné konštanty obidvoch elektrolytov sú približne rovnaké (KA = KB), ich disociácia bude rovnako potlačená:
(NH4)2CO3 + 2 H2O → 2 NH4OH + H2CO3
Reakciou nevzniknú ani H+ ani OH- ióny, pH roztoku bude neutrálne, pH = 7.
Ak použiješ acidobázický indikátor fenolftaleín, ten je v kyslom prostredí bezfarebný a v zásaditom prostredí sa roztok zafarbí fialovo.