Obecny postup je taky, ze v prvok ktoru kyselina naprotonuje dvojnu vazbu a vznikne karbokation. Ak mozu teoreticky vzniknut dva rozdielne karbokationy, tak vznikne ten, ktory je na viac substituovanom uhliku. Nasledne tento karbokation reaguje s nukleofilom, cize napr. s tou vodou, HOCN, fenolom alebo H2S.
Mozes si to predstavit tak, ze si napr. to H2S rozdelis na H+ a HS-. V prvom kroku reaguje dvojna vazba s H+ a nasledne vzniknuty karbokation s HS-. Pri tom fenole je to podobne. Voda je velmi slaba kyselina, takze na protonaciu sa v prvom priklade pouziva H2SO4 ako katalyzator. Ono asi vsetky tie reakcie by potrebovali vhodny katalyzator. A co myslel autor tou druhou rovnicou fakt neviem, nikdy som nic take nevidel a ani sa mi to nepodarilo dohladat v databaze chemickych reakcii. Predpokladam, ze chceli ako odpoved CH3-CH2-O-CN, ak niekto vie, co tam vznika rad sa necham poucit :-D

Ďakujem pekne.
Tam pri tom fenole, má benzén už len 2 dvojité väzby a obsahuje ešte vodík ?
respektíve je tam kyslík a na kyslík je naviazaný benzén s dvoma dvojitými väzbami a čo ešte obsahuje ? Tam takú modrú guličku ( aspoň ja to tak vidím ) mám rozumieť ako čo ? Neviem to dostatočne prečítať :( vďaka ešte raz