Uhlove zrychlenie je podielom momentu sil:
epsilon = M / I (epsilon = uhlove zrychlenie, M = moment sil, I moment zotrvacnosti)
uhlova rychlost je potom pri konstantnom uhlovom zrychleni:
omega = epsilon * t (omega = uhlova rychlost, t = cas, epsilon = uhlove zrychlenie)
tiez plati:
omega = 2 * Pi * f (omega = uhlova rychlost, f = frekvencia)
z toho f = omega / (2 * Pi)
Po dosadeni dostaneme:
epsilon = 200 / 1000 = 0,2 s-2 (radianov za sekundu na druhu)
omega = 0,2 * 60 = 12 s-1 (radianov za sekundu)
f = 12 / (2*Pi) = 1,91 Hz (Hz = s-1, otacok za sekundu)

Celkovo pre otacavy pohyb platia vztahy ekvivalentne so vztahmi pre priamociary pohyb, pricom jednotlive veliciny si zodpovedaju nasledovne:

epsilon (uhlove zrychlenie) zodpoveda a (zrychlenie)
omega (uhlova rychlost) zodpoveda v (rychlost)
fi (uhol otocenia) zodpoveda s (draha)
M (moment sil) zodpoveda F (sila)
I (moment zotrvacnosti) zodpoveda m (hmotnost)
potom
omega = epsilon * t zodpoveda v = a * t
epsilon = M / I zodpoveda a = F / m
fi = 1/2 * epsilon * t^2 zodpoveda s = 1/2 a * t^2
E = 1/2 * I * omega^2 zodpoveda E = 1/2 m * v^2 (E = energia otacaveho resp. priamociareho pohybu)

Pre otacavy pohyb este mame este navyse velicinu frekvencia, pre ktoru plati
omega = 2 * Pi * f resp. f = omega / (2 * Pi) a tiez f = 1 / T resp. T = 1/ f (T = perioda = doba jednej otacky)


Treba si dat pozor, ze I (velke i) oznacuje pri otacavom pohybe moment zotrvacnosti,
pri priamociarom pohybe sa takto oznacuje impulz sily ( I = F * t).
Bohuzial fyzika ma viac velicin ako je pismen v latinke a greckej abecede,
takze niektore pismenka su pouzivane pre viacero roznych veci.