Otázky

Ahoj aveline. Na papieri máš tri sériovo zapojené odpory, z ktorých je jeden vykladaný z dvoch paralelných. Tj výsledný odpor R=R1+(1/R2+1/R3)+R4
Napätia sa delia sériovo a prúdy sa scituju paralelne. Ak treba poradiť ďalej, daj vedieť

Ohmov zakon hovori ze U = R x I (napatie = prud krat odpor). Celkovy odpor (R) je len sucet jednotlivych odporov (R1+R2+R3+R4), cize R = 126 ohmov. Upravenim vzorca ohmoveho zakonu (vydelenim oboch casti rovnice odporom) ziskame vzorec I = U/R. Dosadime do vzorca a dostaneme I = 150/126, cize I = 1.19 A. Na vypocitanie I2 potrebujeme R1, R2 a R4, cize R(1+2+4) = 66 ohmov. TO dosadime do vzorca ktory sme pouzili predtym. I = U/R, cize I2 = U/(R1+R2+R4), cize I2 = 150/66. To je 2.27 A. To iste spravime aj pre I3, len nahradime R2 za R3. Cize I3 = U/(R1+R3+R4) -> I3 = 150/(16+60+10) -> I3 = 1.74 A.

Ahoj,

v príklade využiješ Archimedov zákon. gulička z mosadze (nájdi si hustotu) má hmotnosť 25g (si si istý, že kg? 25 kg bude riadna guľa z mosadze, nie gulička)
Ponorením do vody bude gulička nadnášaná silou tiaže vody, ktorú vytlačila mosadz. tj. potrebuješ objem mosadznej guličky, ktorú zistíš z hustoty a hmotnosti. potom zistíš hmotnosť vody o objeme mosadze. To je hmostnosť, ktorú treba doplniť na misku váh, na ktorej je zavesená gulička.

veľa zdaru

ahoj
predstav si svetlo v tomto prípade ako rad guličiek, fotónov. tie buď narazia na zub kolieska, alebo prejdú cez štrbinu medzi zubami. S rýchlosťou otáčania sa kolieska vieš merať čas, medzi štrbinou a zubom. v tom čase prejde fotón, častica svetla cez medzeru na druhú stranu, odrazí sa a vráti sa naspäť, aby narazila na zub. teda čas zmeny z medzery na zub a prejdenie svetla k zrkadlu a naspäť sa rovnajú.

koliesko má 720 zubov a rovnako vela medzier, a rotuje s frekvenciou 12,6-krát za sekundu. čas jednej zmeny zo zubu na medzeru je teda 1/(12,6*1440) sekundy a tento čas je čas, za ktorý prejde svetlo 2*8633m. dosadím teda do vzorca pre rýchlosť: v=s/t=2*8633/(1/(12,6*1440))=2*8633*12,6*1440=313 274 304 m/s.
v prípade, ak by si točil kolieskom rýchlejšie, začal by si vidieť svetlo znova, lebo by sa koliesko posunulo o vzdialenosť medzi dvoma medzerami. a potom znova nie a tak ďalej.

S pozdravom,

Martin

1. Dôležitým príkladom pozdĺžneho vlnenia je zvuk. Membrána bubna
striedavo stláča a rozpína vzduch a vytvára pozdĺžnu zvukovú
vlnu, ktorá sa šíri vo vzduchu.
V pevných látkach sa stretávame s oboma typmi vlnenia – priečnym
i pozdĺžnym. Platí, že pozdĺžne vlnenie vyvoláva zmenu objemu danej
látky, zatiaľ čo priečne vlnenie vyvoláva zmenu jej tvaru. Pevné látky sa bránia zmene tvaru a objemu. Pri naťahovaní alebo skrúcaní cítime napätie v látke. Preto sa bude v pevných látkach šíriť pozdĺžne aj priečne vlnenie.
V tekutinách sa môže šíriť iba pozdĺžne vlnenie. Okrem týchto dvoch typov sa stretávame ešte s povrchovými vlnami, ktoré sa šíria na rozhraní prostredí, napríklad na rozhraní vody a vzduchu – na vodnej hladine. Časti vody sa pohybujú po kružnici, prípadne po elipse.
Všetky doteraz spomenuté vlnenia nazývame postupné vlnenia. Okrem
nich existuje stojaté vlnenie – priečne i pozdĺžne.
Stojaté vlnenie vzniká napríklad na strunových hudobných nástrojoch, kde počet uzlov a kmitní závisí od ich frekvencie. Základný tón vznikne pri stojatej vlne s jednou kmitňou uprostred, pri tzv. prvej harmonickej frekvencií. Druhý, ak stojaté vlnenie má dve kmitne. Podobne to funguje aj pri stojatom vlnení, ktoré vznikne na pružine. Ak by sa skladali dve proti sebe postupné vlnenia s rôznymi amplitúdami, potom by vzniklo okrem stojatého vlnenia aj postupné vlnenie, ktoré by sa šírilo v smere vlny s väčšou amplitúdou. Takýto prípad nastáva napríklad v rádiolokátoroch pri čiastočnom odraze elektromagnetickej vlny na konci vlnovodu, ktorým sa vlna privádza k vysielacej anténe.