Otázky

Dobrý deň. Postupne sa budem snažiť odpovedať Vám na otázky.
1. Trecia sila ako každé iné silové pôsobenie a jeho vznik či účinky sú trochu komplikovanejšie, nezávisí len od jedného parametra. Trecia sila závisí najmä od tzv. bezrozmernej veličiny šmykového trenia a normálovej sily (v prípade telesa kolmo pôsobiaceho na podložku sa normálova sila rovná gravitačnej sile Fg). Samotný koeficient šmykového trenia závisí od typu materiálov, ktoré sa dotýkajú plochami. Pričom čím menší koeficient, tým po sebe telesá ľahšie "kĺžu" - je im kladená menšia odporová sila vzniknutá trením. Takže ak bola otázka od čoho závisí veľkosť trecej sily dvoch telies na seba kolmých, odpoveď by bola od koeficientu šmykového trenia a od váhy (sila Fg) telesa pôsobiaceho na teleso pod ním. Príklady koeficientov ---) oceľ - oceľ 0,4. guma - ľad 0,15
Ešte by som spomenul že trecia sila je najväčšia pri vzniku pohybu. Po tom ako sa teleso pohne, trecia sila klesne (tu je ukázaná komplexnosť - vystupuje nám tu ďalší jav, ktorý ovplyvňuje trenie - pohyb). Ft= Fg x f (koeficient šmykového trenia)
2.
dráha (s) = 120 m
čas (t) = 120 sekúnd
rýchlosť (v) = s/t ---) 1 m/s
3. Nie, vzhľadom na rieku mucha v pohybe nie je. Môžeme túto úlohu rozumieť ako prípad z keď sa človek vezie v aute - vezieme sa v ňom, teda sa z nášho pohľadu zdá že auto sa nehýbe, no človek stojaci obďaleč von z auta by také niečo tvrdiť nemohol, auto, a teda aj my, by sme sa z jeho pohľadu pohybovali. Rovnaké je to aj s muchou a vodou.
4. Použijeme jednoduchý vzorec kedy W(práca) = F(sila) x s (dráha) x cos@
V našom prípade kedy pôsobíme silou po dráhe je uhol 90° to znamená že jeho funkcia cosinus je rovná 1, teda nám z rovnice "vypadne". Trenie pravdepodobne zanedbavame ak nebolo dané inak.
Potom W= Fg x s ---) 100 N
5. Svetlo sa šíri v každom prostredí inak. Najväčšou rýchlosťou sa bude šíriť vo vákuu kde je to konštanta o veľkosti približne v= 300 000 000 m/s
6. Výťah koná spravidla pohyb rovnomerne zrýchlený (do momentu kedy dosiahne najvyššiu možnú rýchlosť, potom už len rovnomerný) a rovnomerne spomalený (do zastavenia).
Dúfam, že som pomohol 😊

Tiaž ľadovca bude Fg = hustota ľadu * celkový objem ľadu * tiažové zrýchlenie.
Vztlaková sila bude Fvz = hustota vody * ponorený objem ľadu * tiažové zrýchlenie
Kedže tiaž ľadovca musí byť v rovnováhe so vztlakovou silou tak
hustota ľadu * celkový objem ľadu * tiažové zrýchlenie = hustota vody * ponorený objem ľadu * tiažové zrýchlenie
z toho dostaneme
ponorený objem ľadu = celkový objem ľadu * (hustota ľadu / hustota vody), t.j.
ponorený objem ľadu = celkový objem ľadu * (917 / 1030) = celkový objem ľadu * 0,89
ponorený objem ľadu = 89% celkového objemu, preto objem vynorenej časti ľadu = 11% celkového objemu.
Takže nad vodou je 11%, čo je zhruba jedna devätina alebo (ako sa častejšie hovorí) jedna desatina celkového objemu.

S kondenzatormi je to "naopak" ako s rezistormi.
Kapacita kondenzatorov zapojenych paralelne (vedla seba) je sucet kapacit C = C1 + C2 + C2
Pre kapacitu kondenzatorov zapojenych za sebou plati 1/C = 1/C1 + 1/C2 + 1/C3 + 1/C4....
Najprv vyriesime ten zhluk 4 kondenzatorov na obrazku vlavo hore.
Su tam dve paralelne vetvy, v kazdej vetve su dve kondenzatori zapojene do serie.
Kazda vetva bude mat kapacitu pre ktoru plati 1/C = 1/C1 + 1/C2,
v nasom pripade 1/C = 1/1pF + 1/1pF => 1/C = 2/1pF => C = 0,5pF
Ked kazdu vetvu nahradime kondenzatorom s prislusnou kapacitou (0,5pF) tak dostaneme dva kondenzatory zapojene paralelne a ich spolocna kapacita bude C = C1 + C2 = 0,5pF + 0,5pF =>
kapacita celej stvorice je 1pF.
Okrem toho su tam tri dvojice paralelne zapojenych kondenzatorov. Kapacita kazdej dvojice bude
C = C1 + C2 = 1pF + 1pF = 2pF.
V okruhu je zapojenych seriovo 10 jednotlivych kondenzatorov s kapacitou 1pF, 3 dvojice paralelne zapojenych kondenzatorov s kapacitou kazdej dvojice 2pF a jedna stvorica kondenzatorov (co sme pocitali na zaciatku) s kapacitou celej stvorice 1pF. Pre vyslednu kapacitu preto bude platit:
1/C = 10 * 1/1pF + 3 * 1/2pF + 1 * 1/1pF = 25/2pF => C = 2pF / 25 = 0,08pF

Poznamka: z obrazka nie je uplne jasne medzi ktorymi dvomi bodmi sa ma pocitat kapacita, ale predpokladam ze ocakavany vysledok je tak ako som ho pocital.

Najprv kazdu dvojicu kondenzatorov zapojenych vedla seba nahradime jednym kondenzatorom s prislusnou kapacitou, v nasom pripade s kapacitou C = C1 + C2 = 2pF
Tym padom dostaneme retaz kondenzatorov zapojenych za sebou. V retazi bude 10 kondenzatorov s kapacitou 10pF a

Počíta sa podobným spôsobom, ako v prípade Ohmovho zákona (U=R.I, kde R je ohmický odpor, I je prúd, a U je napätie), len v tomto prípade máme striedavý prúd
U=Z.I
Z je impedancia, ktorá je daná pre cievku ako L.omega, kde omega je kruhová frekvencia striedavého prúdu
Takto dostaneme
U=L.omega.I
a dosadíme v základných jednotkách SI.
V zadaní je mätúce, že sa hovorí o kruhovej frekvencii 11 Hz - ak je to kruhová frekvencia, správne je rozmer rad/s (radián sa sekundu). Za predpokladu, že tvorca myslel 11 rad/s je výsledok
U =(2 H)(11 rad/s)(0,15 A) = 3,3 V.

Zelektrizujte pravítko a dotknite sa ním drôtu, ktorý z elektroskopu vystupuje. Popíšte čo sa deje a skúste to vysvetliť.

Pozorujeme: Keď sa dotkneme zelektrizovaným pravítkom elektrometra, lístky alobalu sa rozostúpia.

Vysvetlenie: Zelektrizované pravítko nabije pri dotyku aj elektrometer. Lístky alobalu budú mať rovnaký náboj, preto sa odpudzujú a rozostúpia sa.

https://oskole.detiamy.sk/clanok/elektrometer

Magnet vieme rozdeliť vždy na slabšie magnety , ale vždy sa jedná o dipóly, to čo sa pýtaš, sa nazýva magnetický monopól. Jeho existencia sa však nepotvrdila, pretože ak by taký monopól existoval, vedeli by sme o magnetizme viacej ako teraz.
Ak rozumieš anglicky na wikipedii sa o tom píše, ale matematika, ktorá sa tam používa je vysokoškolská.
https://en.wikipedia.org/wiki/Magnetic_monopole

Pascalov zákon hovorí, že tlak v kvapaline v uzavretej nádobe vyvolaný pôsobením vonkajšej sily je v každom mieste kvapaliny rovnaký.
Preto tlak pôsobiaci na obidva piesty bude rovnaký.
P1 = P2 (P1 tlak pôsobiaci na prvý piest, P2 tlak pôsobiaci na druhý piest)
Tlak je podel sily a plochy na ktorú sila pôsobí: P1 = F1/S1, P2 = F2/S2 (F1 = sila pôsobiaca na prvý piest, S1 = plocha prvého piesta, F2 = sila pôsobiaca na druhý piest, S2 = plocha druhého piesta).
P1 = P2, dosadíme P1 = F1 / S1 a P2 = F2 / S2 a dostaneme:
F1 / S1 = F2 / S2
po úprave:
F2 = F1 * S2 / S1, dosadíme F1 = m*g (na väčší piest pôsobí tiažovou silou kreslo s pacientom)
F2 = 150 * 10 * 3,25 / 65 (neprevádzal som cm2 na m2 lebo mám cm2 v čitateli aj v menovateli takže sa mi vykrátia)
F2 = 150 * 10 * 3,25 / 65 = 75N
Aby zubár zdvihol kreslo s pacientom, musí na ("pumpovací") piest zatlačiť silou 75N.

Pozn.: V tomto konkrétnom prípade je to 20xmenšia sila ako je tiaž kresla s pacientom.

Ked je vychylka mech. oscilatora maximalna tak je kineticka energia nulova a vsetka energia je v napnutej pruzine. Energia napnutej pruziny je E = 1/2 k.x^2 (k=tuhost pruziny, x=predlzenie pruziny, t.j. vychylka mech. oscilatora)
Z toho dostaneme k = 2*E/x^2, dosadime hodnoty pre max. vychylku oscilatora
k = 2*3*10^-7/4*10^-4 = 1,5*10^-3

SIla posobiaca na zavazie mechanickeho oscilatora je priamo umerna vychylke:
F = k.x kde k je tuhost pruziny, z toho x = F/k, v nasom pripade x = 2,25*10^-5/1,5*10^-3 = 1,5*10^-2 = 0,015m = 1,5cm
Sila 2,25*10^-5 N posobi pri vychylke 1,5 cm

F = Q.E = Q.s/e/2 = 2.6/8,854.10^(-12)/2 = 0,678.10^12 = 678 GN