Od svojho žiaka som raz dostal veľmi zaujímavú otázku: stredoveké pramene píšu o Čechoch, Poliakoch či Maďaroch, no o Slovákoch ani slova. Ako to, že si nás nevšimli vtedajší vzdelanci??

Či nás tu vari nebolo?
Či snáď naši predkovia v Karpatskej kotline nič neznamenali?

Pri utváraní a/alebo upevňovaní zdravého národného povedomia u mladých žiakov ide neraz o otázky kľúčové. 

Karpaty prekročili Slovania, proti Avarom bojovali Slovania, na Veľkej Morave žili Slovania, príp. Slovieni, no od spomenutých štátnych útvarov oddeľovali sa Česi a (Lužickí) Srbi... A o Slovákoch opäť ani slova. 

Kde tkvie postať tejto záhady?

Pôvodný samonázov Slovanov žijúcich v Samovej ríši, na Veľkej Morave či v ranom Uhorsku sa nám dochoval: ide o etnonymum словѣнинъ, čo prepíšeme do súčasnej slovenskej abecedy (zachovávajúc dobovú výslovnosť) ako sloväninъ. Keďže v slovenčine odpadla koncovka -in (Srb-in, Moravan-in, avšak Rus-ín...), používajú naši súčasní stredovekári (Marsina, Homza...) tvar Sloven (mn. č. Sloveni). Tvary Slovan a Slavian sú neskoré, nie dobové, a pojem Slovien, ktorý sa vo vybranej spisbe a učebniciach používa na označenie Slovanov v užšom zmysle slova (obývajúcich zhruba naše územie) sa u nás začal výrazne používať až v 19. storočí pod vplyvom češtiny. Prví slovenskí historici píšuci po slovensky (nie po latinsky ako napr. Čaplovič, Papánek či Fándly) upotrebúvali vo svojich dielach nie slovo Slovieni, lež Sloveni (Záborský, Sasinek), a rovnako tak aj básnici (Chalupka). A Slovanmi označovali etnikum v širšom zmysle slova (Slovania východní, polabskí...).

Etnonymom našich predkov bol teda výraz Sloveni, a politonymom im bol výraz Moravania, keďže štát nazýval sa Moravou. Dnes používaný názov Veľká Morava pochádza z pera byzantského cisára – v našich písomných prameňoch sa krajina nazývala (politicky) Morava či (zemepisne) slovänskaja zemľa.

„Meno Slovenov, teraz Slovákov, náležalo i vlastne tak rečeným Moravanom. Všetci boli i Moravani i Sloveni spolu. Meno Slovenov náležalo im ako národu; meno Moravanov ako príslušníkom državy moravskej.“ (Záborský 2012: s. 9)

Keď teda čítame staré kroniky (latinské) a letopisy (staroruské), pojmy, ktoré sa dnes bežne prekladajú ako Slovania, môžeme v spojitosti s našimi dejinami (ťaženie vedno s Avarmi proti Carihradu, Samova ríša, Veľká Morava, ranouhorské kráľovstvo) smelo prekladať ako Sloveni – na rozdiel od neskorých slov (Slovan, Slavian, Slovien) tak vzniká priama spojitosť so súčasným Slovenskom, slovenčinou a Slovenkami, a otázka o neprítomnosti Slovákov v stredovekých písomných prameňoch je viac bezpredmetná.

O tomto probléme som písal tak vo vedeckých zborníkoch, ako aj v časopisoch, a na svojom youtubovom kanáli Tatra ~ Matra ~ Fatra venujem nášmu pôvodnému samonázvu celé video.

Dejepis nie je iba zoznamom vojen, spoločenských zmien a hospodárskych ťažkostí – dejepis je i cestou k zdravému vzťahu žiakov k svojmu národu a svojmu štátu.