Dobrý deň prajem,

lyrizovaná próza sa označuje aj termínom literárny naturizmus a označuje sa významné štádium lyrizačných tendencií v slovenskej próze medzivojnového obdobia. Toto obdobie je spojené s autormi, ktorí vstupovali do literatúry v tridsiatych rokoch 20. storočia: Dobroslav Chrobák, Ľudo Ondrejov, František Švantner a Margita Figuli.
Predstavuje svojskú vetvu expresionizmu.
Pôvod- natura- prirodzenosť, príroda
filozofia vychádza z diela Jeana. Jacquesa Rouseauoa
vplyv francúzskych regionalistov
za nástup sa považuje rok 1937, kedy vyšli:
po 2.svetovej vojne zaniká
Znaky:
využívanie umeleckých postupov a prostriedkov lyriky
lyrizácia textu- slabá dejová línia (potlačená epickosť)
lyrizácia jazyka- jazykové prostriedky (metafory, epitetá)
lyrizácia postáv - dôraz na psychiku, slabé sociálne väzby, zakotvenosť v priestore (príroda), striktne sa delia na kladné a záporné (záporné sú aktívnejšie)
autor vychádza z filozofie prírodného človeka
človek nie je tvor spoločenský - psychika je pudová, nevie sa pretvarovať
hrdina - nevieme odkiaľ prišiel, nepoznáme pôvod
využíva sa biologický čas - dej sa meria striedaním ročných období, dňa a noci, vekom postavy; historický čas nie je prítomný
posilnenie priestorovej zakotvenosti postavy:
svet tam hore (hory, príroda - neskazení ľudia, pokoj, láska)
tam dole (dedina, mesto- závisť, neprajnosť)
odmietanie mesta, jeho morálky, dôraz na dedinu a dedinský život
dej sa odohráva v horách, na samotách - uprostred prírody, ďaleko od ľudí
nezidealizovaný hrdina - dobré aj zlé vlastnosti
novely, poviedky- nie je dôležitý dej, ale to, čo človek prežíva
vplyv ľudovej slovesnosti- rozprávky, baladickosť, schopnosti povahy, magické číslo, dobro víťazí nad zlom
postavy sú silne individualizované - kladné postavy (často ženské) trpia ,väčšinou umierajú; záporné sú aktívnejšie, nevieme odkiaľ sa zjavia; postavy majú bohatý citový život, magické vlastnosti
JA rozprávanie
témy: láska, priateľstvo, česť

Lyrická próza je špecifický žáner, ktorý kombinuje prvky epického a lyrického žánru. Je to forma písania, ktorá zahŕňa vnútorné myšlienky a citové výpovede postáv, ale zároveň sa odohráva v konkrétnom dejovom rámci, ako v epickej próze.

V lyrických prózach sa často objavujú básne alebo verše, ktoré vyjadrujú vnútorné city a myšlienky postáv, alebo slúžia ako komentár k deju. Tieto básne sú často napísané v prvej osobe a významne prispievajú k charakterizácii postáv.

Lyrická próza tiež často využíva poetický jazyk a metaforický štýl opisu, čím dosahuje hlbšiu emotívnu a filozofickú rovinu.

Výhodou lyrických próz je, že umožňujú autorovi vyjadriť sa viac subjektívne a vytvárať silnú emocionálnu väzbu s čitateľom. Avšak, vzhľadom na to, že ich dej nie je taký jednoznačný, ako v epickej próze, môže byť ťažšie pre čitateľa sledovať a porozumieť deju.

V závere, lyrická próza je žáner, ktorý kombinuje prvky epického a lyrického žánru, a využíva poetický jazyk a vnútorné myšlienky a citové výpovede postáv, aby dosiahol hlbšiu rovinu emócií a filozofie.

Niektoré príklady lyrických próz zo slovenskej literatúry sú:

1. Básne" od Ivana Krasku
2. "Poviedky" od Dominika Tatarku
3. "Vodný kôň" od Jána Smreka

Niektoré príklady lyrických próz z nemeckej literatúry sú:
1. Die Verwandlung" (Premena) od Franz Kafka
2. "Siddhartha" od Hermanna Hesseho
3. "Im Westen nichts Neues" (Na západe nič nového) od Ericha Maria Remarquea.

Niektoré príklady lyrických próz z anglickej literatúry napríklad "A Farewell to Arms" (Zbohom zbraniam) od Ernesta Hemingwaya.

Tieto knihy tiež kombinujú prvky epických a lyrických žánrov a využívajú poetický jazyk, vnútorné myšlienky a citové výpovede postáv a metaforický štýl opisu, aby dosiahli hlbšiu emocionálnu a filozofickú rovinu.